hlavného architekta mesta. "Len vzájomný rešpekt a partnerský vzťah s vedením mesta a s mestským zastupiteľstvom môže zabrániť živelnosti v rozvoji Košíc a presadzovaniu úzkych skupinových záujmov. Chcem tieto vzťahy budovať," hovorí Drahovský.
Koncom minulého roka ste sa po dlhom váhaní chopili funkcie hlavného architekta mesta Košice. Čo rozhodlo, že ste dobrovoľne vymenili ateliér za úradnícku stoličku?
Nie celkom dobrovoľne. Útvar hlavného architekta bol po odchode môjho predchodcu Petra Murka vo februári minulého roku z funkcie bez šéfa. Oslovili ma, či by som to nevzal. Váhal som, pretože v princípe je to naozaj úradnícka funkcia. Ako Košičanovi mi však záleží, aby sme teraz, v čase masívneho prílevu investícií, ustrážili mesto pred prípadnou živelnosťou. Košice si zaslúžia koncepčný rozvoj. Nakoniec som súhlasil.
Mali ste nejaké podmienky?
Áno, mojou podmienkou bolo zachovanie útvaru minimálne v tej podobe a s tými kompetenciami, aké má, a súhlas všetkých štyroch najvyšších predstaviteľov mesta, teda primátora a troch viceprimátorov, s mojím menovaním do funkcie.
Vlani hrozilo, že útvar hlavného architekta ako samostatná organizačná zložka po 42 rokoch existencie zanikne a stane sa len tuctovým oddelením mestského úradu. Čo by to znamenalo?
Útvar hlavného architekta v Košiciach je najdlhšie kontinuálne fungujúca odborná inštitúcia na Slovensku. Myslím si, že jednoznačne preukázal svoju opodstatnenosť. Aj vďaka nemu sa v Košiciach napáchalo menej hriechov v oblasti urbanizácie a architektúry ako v iných mestách, vrátane Bratislavy. Pri obrovskom záujme investorov o Košice, ktoré sa bez preháňania stávajú ďalším metropolitným centrom na Slovensku, niet pochýb, že mesto potrebuje koncepčný orgán, ktorý sa na jeho rozvoj dokáže pozerať s nadhľadom a zároveň vidieť aj do hĺbky. Myslím si, že útvar je garantom toho, čo tvorí podstatu urbanizmu a architektúry v rozvoji územia.
Navonok sa javí, že mestské zastupiteľstvo často podceňuje úlohu útvaru hlavného architekta. Považuje ho skôr za servisnú organizáciu. Ako sa mienite brániť nekompetentným a rýdzo politickým tlakom?
Architekti by mali byť pre vedenie mesta, mestské zastupiteľstvo a poslanecké kluby predovšetkým odborným partnerom v rámci diskusií a lobbingu na rôznych úrovniach. Som presvedčený, že len vzájomný rešpekt a partnerský vzťah s vedením mesta a s mestským zastupiteľstvom môže zabrániť živelnosti, ktorá mestu masívnym príchodom investorov hrozí, a presadzovaniu úzkych skupinových záujmov, ktoré by mohli spôsobiť trvalé škody. Mojím cieľom je tieto vzťahy budovať.
Prednedávnom bol v Bratislave významný španielsky architekt Ricardo Bofill. Hostiteľov nepríjemne zaskočil, keď povedal, že z nových architektonických dominánt, ktoré v hlavnom meste vyrástli po revolúcii, ho nič mimoriadne nezaujalo. Ani v Košiciach to však nie je inak. Mám pocit, že dnes si podmienky na Slovensku diktujú investori. Je to daň dobe, v ktorej žijeme?
Čiastočne. Nemienim hodnotiť Bratislavu, ale súhlasím s vyjadrením pána Bofilla. Genius loci sa vytráca tam, kde financie narúšajú vzťahy v najširšom slova zmysle - medzi ľuďmi, k minulosti, k prostrediu. Na druhej strane bez financií rozvoj sídel nie je možný. Preto veľmi záleží na ich dávkovaní, odvahe povedať silnému investorovi, že naše plány sa od jeho odlišujú. Samozrejme, musíme mať v zásobe dostatok argumentov, aby sme ho presvedčili o správnosti našich predstáv. Inak hrozí, že z našich miest sa stane nesúrodý guláš.
Väčšina miest donedávna Košiciam závidela jasnú koncepciu. Dnes sa skôr zdá, že predpokladaný stavebný boom akoby mesto zaskočil...
Nový územný plán je pre mesto životne dôležitý a pre náš útvar má absolútnu prioritu. Aj keď bol pôvodný z roku 1976 dvakrát novelizovaný, nezohľadňuje už zmenené podmienky. Definované územia sú už väčšinou naplnené, je nevyhnutné pripraviť nové. Aj preto došlo k niektorým jeho modifikáciám, ktoré by za iných okolností boli neprípustné.
Počet obyvateľov Košíc v posledných desaťročiach stagnuje a nedá sa ani predpokladať jeho výraznejší rast. Nemal by útvar hlavného architekta viac myslieť na zlepšovanie kvality života?
Sme veľmi radi, že samospráva pripravila plán sociálno-ekonomického rozvoja mesta zhodou okolností práve v čase, keď budeme finalizovať prieskumy a rozbory z územného hľadiska. Nie je to jediný koncepčný materiál, ktorý chceme využiť pri spracovávaní územného plánu. Plán nemôže byť dielom hŕstky technokratov či sociálnych inžinierov, chladnou víziou odtrhnutou od človeka žijúceho v tomto meste. Územný plán Košíc musí byť o Košičanovi a pre Košičana. Zlepšovanie kvality života spočíva v harmonickom, kultúrnom rozvoji celého územia, teda nielen centra a obchodných stredísk, ale aj obytných zón, z ktorých veľká časť dodnes slúži len ako nocľahárne.
Košice majú najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku, ktorá urbanisticky patrí medzi európske unikáty. Ako však predísť necitlivým zásahom do nej?
Dôležité je presne definovať regulatívy, aby si investor uvedomil, čo je a čo nie je na tom území možné. Dodatočné korekcie si vyžadujú enormné množstvo času a energie, ktorú by sme potrebovali inde. Žiaľ, niektoré investície už len chytáme za chvost a je otázne, či sa nám to podarí. Útvar hlavného architekta veľmi úzko spolupracuje s pamiatkármi. Spája nás spoločný záujem zachovať súčasnú siluetu Košíc, citlivo skĺbiť súčasnosť s minulosťou, zabrániť snahám, ktoré by mohli zapríčiniť, že duch miesta by sa z Košíc vytratil. Keď sa z nadhľadu pozriete na centrum, jeho špecifická urbárna štruktúra je evidentná, málokde v Európe ju v takomto rozsahu vidieť. Zaslúži si rešpekt a úctu. To ale neznamená, že by sme ju mali raz a navždy zakonzervovať. Na druhej strane nemôžme dovoliť, aby využiteľné zóny širšieho centra zaplavila lacná architektúra. Nová architektúra by mala vyvažovať historickú hodnotu jednotlivých budov a posúvať ju ďalej.
V ochrannom pásme mestskej pamiatkovej rezervácie na Námestí osloboditeľov má vyrásť centrum Aupark. Predaj pozemku i výstavbu schválilo mestské zastupiteľstvo aj za cenu zmeny regulačného plánu. Patrili ste k tým, ktorí proti tomu protestovali. Ako sa s tým mienite vysporiadať v pozícii hlavného architekta?
V minulosti bolo vypísaných viacero súťaží na riešenie tohto priestoru, jestvuje aj niekoľko návrhov na väčšiu či menšiu mieru jeho zastavania. Stále sa hovorilo, že treba hľadať jedného veľkého investora, ktorý dokáže túto plochu zastavať. Teraz prichádzame na to, že nie vždy je najšťastnejším riešením jeden veľký investor, pokiaľ nie sú dopredu určené jasné regulatívy. A v tom je celý problém. V pozícii hlavného architekta musím pristupovať k tejto záležitostí maximálne racionálne. Mali sme viacero rokovaní s developerom, hľadáme optimálne riešenie dopravy, ktoré by bolo komplexné, pripravujú sa viaceré varianty, aby sa mesto v krátkom čase mohlo definitívne vyjadriť. Pokúšame sa nájsť konsenzus, ktorý by viedol k tomu, aby stavba aspoň čiastočne korešpondovala s historickým jadrom, ktoré je v jej bezprostrednej blízkosti.
Je teda proces výstavby už nezvratný?
Určite nie. Ale riešiť to môžu jedine štatutári Mesta Košice, ktoré má s investorom podpísanú zmluvu. Oni si musia zvážiť, aké dôsledky by mala výpoveď.
Hovorili ste o potrebe importu kvalitnej architektúry do mesta. Aké kritériá by mala spĺňať?
Kvalitná architektúra neznamená, že musí byť za každú cenu neobyčajná, signifikantná. Okrem jedinečných architektonických diel potrebujeme aj obyčajnú architektúru, bez silného agresívneho náboja. Útvar hlavného architekta bude podporovať architektonické otvorené súťaže na jednotlivé územia. Budeme to požadovať aj od veľkých investorov, ktorí by mali predkladať alternatívne návrhy, aby si verejnosť za spolupráce s odborníkmi mohla vybrať. Druhá možnosť je oslovovanie špičkových architektonických kancelárií doma a v spolupráci s nimi i vo svete.
Ako architekt ste sa venovali skôr komornejším stavbám, vaše projekty vás zaradili medzi vrcholných predstaviteľov organickej architektúry. Čo vám dáva nadhľad?
Aj keď architekt pracuje v malých mierkach, neznamená to, že nedokáže veci vnímať v súvislostiach. Končil som štúdium urbanizmu u profesora Alexyho, jedného z najrenomovanejších urbanistov na Slovensku. Tri roky som pracoval v Alžírsku ako odborník na architektúru a urbanizmus. Mestá sú živými organizmami a celý urbanizmus je v podstate o organickom vnímaní vzťahov a súvislostí v zmysle trvalej udržateľnosti. Pokiaľ rozvoj územia nie je organický, zásahy doňho sú neprirodzené, umelé. Organická architektúra vychádza v detailoch z daného prostredia, materiálov, tvaroslovia. Aj v urbanizme znamená predovšetkým znalosť a rešpektovanie prostredia. Košice sú z nadhľadu, ale aj z bežného pohľadu nádherné. A mňa by potešilo, keby som k ich kráse mohol prispieť.
Autor: Martin Jesenský
