Slovenskom otriasa škandál okolo Slovenského pozemkového fondu. Pozemková politika však u mnohých majiteľov poväčšine reštituovaných pozemkov nehrá prím. Zásadnejšou otázkou je zistiť, čo majú robiť, ak dostanú od obvodného pozemkového úradu oznámenie o pozemkových úpravách. Dostanú totiž niekoľko pre laika príliš komplikovaných dokumentov.
Pani Veronika z Levíc so svojimi príbuznými reštituovala niekoľko árov poľnohospodárskej pôdy pri obci Klasov. Bolo to viacej políčok, rozdrobených po chotári. Keď jej prišla zásielka od pozemkového úradu, nevedela o čo ide a čo má robiť. Obvolala príbuzných. Nikto na tom nebol lepšie. Z webovej stránky ministerstva pôdohospodárstva sa dá vyčítať, že podobných prípadov je v regióne viacej.
O čo ide?
"Podstatou pozemkových úprav je zrušiť existujúce prerozdelenie pôdy," konštatuje hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína Belická. K pozemkovým úpravám sa podľa advokáta Petra Bartolčiča pristupuje najmä z dôvodu roztrieštenosti vlastníckych vzťahov v danom území. Ak teda má jeden vlastník viac menších pozemkov, po úpravách dostane jeden väčší. Najčastejšie na úplne inom mieste ako bol niektorý z jeho pôvodných pozemkov. "Želaný stav je, aby sa eliminovala rozdrobenosť," vysvetľuje Belická. Kompetentní tvrdia, že pozemkové úpravy sú dôležité na účelové usporiadanie pozemkového vlastníctva.
Komu to prospeje?
Ak vlastníci pozemkov podobný list dostanú, mali by sa aktívne zaujímať, kde sa má ich nový pozemok nachádzať, radí právnik Bartolčič. Môže to byť dôležité pre budúcu hodnotu ich pozemku. Pozemkové úpravy často využívajú developeri pri rozmachu miest a obcí. Ten súvisí aj so zlepšujúcou sa slovenskou ekonomikou a príchodom zahraničných investorov.
"Preto treba zistiť, kto inicioval pozemkové úpravy," tvrdí Bartolčič.
Ak je za tým zámer investorov napríklad na výstavbu fabrík, či obytných zón, mali by sa vlastníci snažiť získať pozemok čo najbližšie k developerským (to samozrejme platí pre takých vlastníkov, ktorí nemajú pre svoju pôdu iné využitie, a nie napríklad poľnohospodárov). Developeri totiž môžu uvažovať o rozšírení svojho stavebného projektu a skupovať priľahlé pozemky, čo môže zvýšiť ich budúcu cenu.
Väčšinový súhlas
"Návrh umiestnenia nových pozemkov sa vyhotovuje na základe písomných požiadaviek vlastníkov. Nedá sa samozrejme vyhovieť úplne všetkým," vysvetľuje Belická z ministerstva pôdohospodárstva. S pridelením iného pozemku nemusí súhlasiť, a môže sa odvolať.
Riaditeľ Obvodného pozemkového úradu v Nitre Milan Burda však pripomína: nie je možné sa odvolávať donekonečna. V tom prípade sa námietky jednoducho zamietnu.
"Je to otázka kompromisov. S pozemkovými úpravami však musí nakoniec súhlasiť nadpolovičná väčšina účastníkov konania," dodáva Burda. Vlastník si tiež musí byť vedomý bonity svojho pôvodného pozemku a nepožadovať neprimeranú náhradu. "Bez kooperácie so starostami sa pozemkové úpravy nedajú spraviť. Tí musia presvedčiť obyvateľov, že úpravy majú zmysel," vysvetľuje.
Obce sa chcú zväčšovať
Klasov je dedina neďaleko prvého priemyselného parku na Slovensku vo Vrábľoch. Podľa starostu Jána Balázsa obec developerov na svoje územie nepúšťa. A pozemkové úpravy, ktoré začali v polovici minulého roka nesúvisia s priemyselným parkom. Faktom však je, že obec pracuje na novom územnom pláne a Balázs pripustil, že poľnohospodárske pozemky blízko intravilánu obce môžu byť preklasifikované na stavebné parcely. Ak by teda vlastník namiesto pôvodných pozemkov získal jeden scelený pozemok blízko dediny, môže na ňom zarobiť. S developermi sa potom nebude dohadovať obec, ale vlastník nového pozemku. "Od nášho právnika vieme, že je o naše pozemky záujem," konštatuje pani Veronika.
Priemyselné parky
Hoci to nepripúšťa žiaden kompetentný, vplyv na začatie pozemkových úprav majú aj stále sa rozširujúce priemyselné parky. Ak zostaneme pri Leviciach, priemyselný park, nachádzajúci sa približne päťdesiat kilometrov od obce Klasov, sa chystajú zväčšiť. Súčasný približne 65 hektárový priemyselný park by tak mal narásť o ďalších päťdesiat hektárov. "Firmy, ktoré sa do parku chystajú, musia odkúpiť pôdu od majiteľov priľahlých pozemkov," konštatuje primátor Levíc Štefan Mišák. Do levického priemyselného parku by malo prísť ešte päť až šesť nových firiem.
Kým sa však vlastníci dostanú k novým pozemkom, prejde aj niekoľko rokov. "Len projekt trvá šesť až sedem rokov a stojí dvanásť až pätnásť miliónov korún (hradené z európskych peňazí)," tvrdí Burda.
Ak by vlastník tak dlho nechcel čakať, môže svoj pozemok predať aj skôr ako dostane náhradný pozemok. Je len na jeho šikovnosti, za akú cenu. "V takom prípade sa do pozemkových úprav prihlási nový vlastník," dodáva Burda.
Rada právnika
Ak vlastník pozemkov zahrnutých do obvodu pozemkových úprav nesúhlasí s prideleným pozemkom, je oprávnený brániť sa proti novému usporiadaniu pozemkov námietkami a v niektorých prípadoch riadnym opravným prostriedkom (odvolaním) voči príslušným rozhodnutiam pozemkového úradu pri realizácii pozemkových úprav.
Zákon podrobne ustanovuje zásady vyrovnania (prideľovania nových pozemkov), najmä čo sa týka kvality, výmery, umiestnenia a hospodárskeho využitia nových pozemkov, aby vlastníci pozemkov neboli ukrátení na vlastníckych právach. Vlastník každého pozemku, ktorý je zahrnutý do obvodu pozemkových úprav, je účastníkom pozemkových úprav a má práva účastníka konania. Má teda aj právo zisťovať dôvody nariadenia alebo povolenia pozemkových úprav u pozemkového úradu a aktívne sa zapájať do procesu prideľovania nových pozemkov.
Vlastník pozemku by si v procese pozemkových úprav mal prinajmenšom skontrolovať (napr. z listu vlastníctva a katastrálnej mapy), čo vlastnil pred začatím pozemkových úprav (pôvodný stav) a aký nový pozemok mu má byť pridelený (nový stav). Najmä je potrebné sa zamerať na výmeru, tvar, druh pozemku a jeho umiestnenie. Tiež je dôležité preveriť, aký bude k novému pozemku prístup.
