Aj keď k Bratislave územie medzi Hainburgom a Kittsee z politického hľadiska nepatrí, geomorfologicky je to inak. Vývoj Bratislavy bol vytvorením štátnej hranice s Rakúskom vo vzdialenosti tri kilometre od stredu mesta umelo vytlačený na juhovýchod, severovýchod a severozápad. "V budúcnosti sa rast mesta zrejme rozvinie aj juhozápadným smerom, tento proces sa už prirodzene rozbehol," hovorí Vladimír Hrdý, vedúci oddelenia územného plánovania a rozvoja mesta bratislavského magistrátu.
V lokalite by mohlo vzniknúť polyfunkčné územie s bývaním, ale aj administratívou a občianskou vybavenosťou. Pás chránenej prírody pod Kittsee by pritom mal zostať zachovaný. Túto myšlienku podporuje aj hlavný architekt mesta Bratislavy Štefan Šlachta. Kedy to bude, to ešte teraz ťažko povedať. Ide o dve rôzne krajiny, odlišnú legislatívu. Na magistráte chceli na prípravu zriadiť komisiu, zatiaľ ju však nemáme.
Je Bratislava pripravená na takýto rozvoj? Podľa urbanistu Bohumila Kováča by táto otázka mala skôr znieť tak, či sa na to pripravujú obe strany. A nejde pritom iba o sprevádzkovanie pravidelnej linky autobusovej mestskej dopravy. Územný plán Bratislavy by podľa Kováča nemal mať na strane Rakúska prázdne miesta, ale o regióne by sa malo rokovať aj s priľahlými obcami, hoci aj na cudzom území. Až potom, keď sa príjme spoločne, bude dostatočne "schengenský".
Bez ohľadu na stav oficiálnych prognóz i rokovaní predstaviteľov samospráv, ľudia sa už zariadili po svojom. V dnešných S-realitách sme pre vás pripravili pohľad na realitný trh v prihraničných oblastiach Rakúska. Zozbierali sme príbehy i skúsenosti tých, ktorí sa rozhodli zmeniť svoj domov, hoci cestovať za prácou budú aj naďalej do Bratislavy a pokúsili sme sa odpovedať aj na niektoré z ich otázok.
