na obyčajné predmestie. Spolu s ostatnými prihraničnými obcami chce zostať plnohodnotným územím s pripravenou infraštruktúrou.
Hainburg na Dunaji je najvýchodnejšie mesto Rakúska. Keďže leží na križovatke politických a kultúrnych vplyvov, po stáročia bolo jeho úlohou ochraňovať dôležité spojenie pozdĺž Dunaja, medzi západom a východom. Autom z Bratislavy do Hainburgu docestujete za dvadsať minút, centrum mesta je od Bratislavského hradu vzdušnou čiarou vzdialené asi dvanásť kilometrov. Mesto, ktoré mnohí obyvatelia poznajú z víkendových výletov alebo tam chodia nakupovať, kúpať sa, či si v blízkosti mesta zahrať golf, sa v ostatných rokoch stalo domovom viacerých bratislavských rodín.
Rozširujú zariadenia pre deti
Aj keď tu Slovákov nežije toľko, ako napríklad k hraniciam bližšom Wolfsthali, poslankyňa mestského parlamentu pre hospodárstvo z Hainburgu Michaela Gansterer odhaduje, že v najbližšom období budú tvoriť desať percent z celkového počtu zhruba šesťtisíc obyvateľov. "Hainburg je typické malé mesto s infraštruktúrou vhodnou pre mladé rodiny," hovorí Gansterer. Predpokladá, že rozšírenie Schengenu bude ďalším impulzom pre príchod ďalších a na prílev takýchto rodín aj s deťmi zo Slovenska chcú byť pripravení. "Rozšírili sme materské školy a keďže matky malých detí potrebujú skôr odísť do práce, škôlky poskytujú starostlivosť deťom už vo veku dva a pol roka," hovorí. Málokto vie, že v tamojších materských školách sa platí len za stravu, školné je zdarma. Slovenské deti majú možnosť doplnkového jazykového vzdelávania, aby lepšie zapadli medzi svojich vrstovníkov. V meste je základná škola s kapacitou tristo žiakov a hudobná škola. Pre najmenšie deti sú za poplatok k dispozícii jasle. Z hľadiska zabezpečenia zdravotnej starostlivosti treba spomenúť miestnu nemocnicu a služby pediatra. S kvalitatívne novým rozvojom územia budú podľa nej pribúdať aj možnosti pracovného uplatnenia, nielen pre Slovákov v Rakúsku, ale aj naopak.
Rodiny sa premiešajú
Hainburg nie je jediným mestom, ktoré sa pripravuje na príchod Slovákov. Podľa Michaely Gansterer spolu s predstaviteľmi ostatných prihraničných regiónov by chceli prírastok obyvateľstva zvládnuť tak, aby nedošlo k chybám v rozvoji územia a pripravujú spoločný plán rozvoja obytných zón a vhodnej infraštruktúry. Slováci by totiž podľa odhadov mali počas najbližších piatich rokov tvoriť až pätinu obyvateľstva prihraničných oblastí. "Nepôjde o čisto slovenské alebo rakúske rodiny. Tie sa časom premiešajú, veď už teraz takýchto pribúda napríklad v radoch rodín samotných starostov," hovorí Gansterer.
MHD zatiaľ stroskotáva
Najpružnejšou dopravou nielen do Hainburgu, ale aj iných prihraničných obcí zo Slovenska je zatiaľ osobný automobil. K dispozícii je aj autobusová doprava, ide však len o diaľkové autobusy, ktoré premávajú z Bratislavy do Viedne. Plány na zriadenie mestskej hromadnej dopravy na trase Bratislava - Wolfsthal - Hainburg zatiaľ stroskotávajú. "Uskutočnilo sa viacero rokovaní. Všetko stroskotáva na pridelení licencie z rakúskej strany. Bez nej autobusy premávať nemôžu," hovorí prvý námestník primátora hlavného mesta SR Bratislavy Milan Cílek. Podľa neho ide o otázku konkurenčného boja medzi prepravcami. Bratislava na potreby trasy vyčlenila päť vozidiel vrátane súpravy na prepravu bicyklov. Vozidlá v súčasnosti premávajú na iných linkách, naďalej sú však k okamžitej dispozícii. Prepočty bratislavského dopravného podniku rátajú s cenou 1,45 eura (zhruba 50 korún) za cestu po celej dĺžke trasy. Ponuka rakúskych prepravcov bola vyššia ako štyri eurá. Linka mala byť pôvodne spustená pri príležitosti začlenenia Slovenska do schengenského priestoru.
Halka Tytykalová
