SME
Streda, 27. september, 2023 | Meniny má Cyprián

Elektrická energia z vetra

Prvé vrtule na stožiaroch okolo Bratislavy sa začali ukazovať za Dunajom - za dedinkou Kittsee. Zrazu ich bol plný horizont

a dnes sú súčasťou krajiny na juh od Petržalky. Aj na Slovensku by investori chceli budovať veterné elektrárne, nie vždy sa však stretnú s pochopením občanov a prevádzkovateľ celoštátnej prenosovej sústavy zatiaľ nevydáva povolenia na ich pripojenie. V porovnaní s našimi susedmi vo využívaní veternej energie zaostávame.

Len v Burgenlande - kúsok za Bratislavou - už stojí viac ako 250 veterných elektrární s výkonom takmer 500 megawattov. Aj napriek skeptickému postoju odborníkov sa v tejto rakúskej krajine rozhodli, že budú spotrebúvať energiu len z obnoviteľných zdrojov.

SkryťVypnúť reklamu

Na Slovensku máme zatiaľ v prevádzke deväť veterných turbín v troch veterných parkoch - Cerová, Ostrý Vrch a Skalité, s inštalovaným výkonom päť megawattov. Chýba nám však projekt s najmodernejšou technológiou, ktorý by mohol slúžiť ako príklad správneho využitia veternej energie. Už postavené elektrárne sa aj vďaka neuváženému presadzovaniu zámerov investorov nestretli s podporou verejnosti.

Tisíc megawattov zo vzduchu

V najbližších piatich až šiestich rokoch je možné na Slovensku reálne rátať s využiteľným potenciálom vetra na úrovni približne 600 megawattov. Tento odhad prostredníctvom agentúry SITA zverejnil predseda Združenia pre veternú energiu na Slovensku Patrik Križanský. Členovia združenia odhadujú, že do konca roku 2020 by sme na Slovensku mohli vybudovať veterné elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom tisíc megawattov.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavným cieľom združenia je podpora využívania veternej energie ako ekologického a efektívneho zdroja elektrickej energie. Združenie aktívne komunikuje so štátnou správou a samosprávou a chce sa tiež podieľať na tvorbe štandardného legislatívneho prostredia, ktoré podporuje získavanie energie z obnoviteľných zdrojov.

Plán Európskej komisie získavať v roku 2020 z obnoviteľných zdrojov na Slovensku štrnásť percent energie, združenie považuje za reálny. Veterné turbíny by mohli produkovať približne tri percentá z celkovej spotrebovanej elektriny.

Kam s nimi

Veterné elektrárne sa môžu stavať iba mimo chránených území. Výberu vhodnej lokality na umiestnenie veternej elektrárne predchádza podrobná analýza vytipovaného územia z pohľadu možných vplyvov na životné prostredie. Ďalším dôležitým faktorom je veternosť a možnosť pripojenia do distribučnej siete.

SkryťVypnúť reklamu

Z pohľadu efektivity využitia potenciálu veternej energie sa na vytipovanom území uskutočnia jedno až dvojročné veterné merania, podobne ako prieskum vtákov a netopierov, najmä z pohľadu ich letových koridorov, výskytu ohrozených druhov atď. K stavbe veterných elektrární sa okrem ministerstva životného prostredia vyjadruje aj ministerstvo obrany a združenia občanov reprezentujúcich najmä obyvateľov daného regiónu.

Dôležité je životné prostredie aj obrana

Stanovisko rezortu životného prostredia má odporúčací charakter pre orgány, ktoré sa vyjadrujú s konečnou platnosťou, teda pre stavebné orgány. Ako uviedol hovorca Peter Višváder, do konca februára by mali spracovať analýzu, ktorá dá odpoveď na to, kde bude možné veterné elektrárne na Slovensku stavať. No aj tak sa každá stavba bude musieť povoľovať.

SkryťVypnúť reklamu

Vysoké stožiare veterných elektrární majú negatívny vplyv aj na vyhodnocovanie radarovej situácie v priestore pri riadení letovej prevádzky. Pre radary sú vytyčované ochranné pásma, v ktorých nie je možné umiestňovať stavby tohto druhu. Preto, k tomu, či a kde možno vrtule postaviť, sa vyjadruje aj ministerstvo obrany. Stavbu vrtúľ veterných elektrární možno povoliť len po letecko-prevádzkovom posúdení a následných korekciách (napríklad počtu vrtúľ).

Podľa hovorcu ozbrojených síl Milana Vangu, v ostatných dvoch rokoch prišlo na ministerstvo obrany viac ako dvadsať žiadostí na stavbu veterných elektrární. Z nich napokon povolili iba tri projekty.

Elektrinu z vetra zatiaľ nechcú

Po rešpektovaní pripomienok ministerstiev a občanov a po úspešnom stavebnom konaní síce veternú elektráreň u nás postaviť možno, ale potenciálny investor ju nemôže pripojiť k elektrizačnej prenosovej sústave.

SkryťVypnúť reklamu

Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) zatiaľ nevydáva investorom, ktorí majú záujem stavať na území Slovenska veterné elektrárne, povolenia na pripojenie k elektrizačnej sústave, a to napriek tomu, že v súčasnosti evidujú žiadosti od investorov veterných elektrární v celkovej výške 2100 megawattov inštalovaného výkonu.

"Prakticky všetci žiadatelia majú záujem o výstavbu veterných elektrární v najbližších rokoch. Práve pre tento extrémne rýchly a vysoký záujem nemôžeme vydať k dnešnému dňu žiadnemu subjektu kladné stanovisko k jeho žiadosti o pripojenie k elektrizačnej sústave," odôvodnil situáciu pre agentúru SITA člen predstavenstva SEPS Rudolf Kvetán. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy považuje takýto extrémne rýchly a vysoký nárast za neprípustne rizikový. Veterné elektrárne označujú za technologicky "nevyspytateľný zdroj elektriny", ktorého výroba sa podľa súčasného poznania dá prognózovať len v nedokonalej a nedostatočnej miere.

SkryťVypnúť reklamu

Čaká sa na štúdiu

Pre vysoký záujem o pripojenie nových veterných elektrární k elektrizačnej sústave pripravuje SEPS v spolupráci s ministerstvom hospodárstva štúdiu, ktorej obsahom je vplyv veterných elektrární na energetickú sústavu Slovenska. Štúdia by mala byť hotová v septembri tohto roku a na základe jej záverov sa stanoví, koľko inštalovaného výkonu veterných elektrární bude elektrizačná sústava schopná a v akom období absorbovať. "Až po prijatí opatrení vyplývajúcich zo štúdie sa vyjadríme k jednotlivým žiadostiam o pripojenie veterných elektrární," uviedol hovorca SEPS Igor Gallo.

Na Myjave vrtule nevítajú

Vznik občianskeho združenia "Krajina bez vrtúľ" bol spontánny krok reagujúci na investičné zámery spoločnosti Green Energy Slovakia v lokalite Myjavskej pahorkatiny. Združenie založili preto, aby sa mohli zúčastniť schvaľovacieho procesu výstavby veterných parkov na myjavských kopaniciach. "Máme zlé skúsenosti s výstavbou a prevádzkou prvej veternej elektrárne na Ostrom vrchu, ešte pred vznikom občianskeho združenia sme na ministerstvo životného prostredia podali pripomienky k jednotlivým pripravovaným zámerom," hovorí člen združenia Martin Kolárik. Väčšinu ich pripomienok ministerstvo akceptovalo ako oprávnené a zapracovali ich do podmienok rozsahu hodnotenia k jednotlivým zámerom. Vysoké stožiare s vrtuľami, slúžiace na výrobu elektrickej energie z vetra sú významným zásahom do vzhľadu krajiny. Aj združeniu najviac prekážal a prekáža vizuálny dopad veterných turbín na krajinu a ich minimálna vzdialenosť od ľudských obydlí. Možno predpokladať, že aj v ďalších pripravovaných projektoch veterných elektrární u nás, budú názory občanov hrať dôležitú úlohu v tom, či ich skutočne aj postavia.

SkryťVypnúť reklamu

Kde je potenciál

Pri výstavbe veterných elektrární sa uprednostňuje rovinatá až pahorkatinová poľnohospodárska pôda. Mali by byť umiestnené najmenej 600 metrov od najbližšieho obydlia. Výstavby sa týkajú aj ďalšie limity súvisiace napríklad s existujúcou infraštruktúrou.

Základným predpokladom pre úspešné fungovanie veterných turbín je stabilita trhových podmienok ako nástroj podpory obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa v Európskej únii štandardne dosahujú úpravou špecializovanej legislatívy. Zväčša ide o zákon o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý definuje dlhodobé podmienky, napr. fixáciu tarify na výkup elektrickej energie na pätnásť rokov vopred ako je to napríklad v Čechách.

Priemerná turbína má inštalovaný výkon dva megawatty, výšku uchytenia rotora sto metrov, dĺžka listu je 45 metrov. Celková výška dosahuje asi 145 metrov.

SkryťVypnúť reklamu

Španielsko je lídrom

Celková nainštalovaná kapacita veterných elektrární sa v Európe vlani zvýšila o osemnásť percent na 56 535 MW. Vyplýva to zo štatistík Európskej asociácie pre veternú energiu.

Prírastok kapacity za rok 2007 bol 8554 megawattov. Veterná energia tak "ušetrí" produkciu približne 90 miliónov ton CO2 ročne a vyprodukuje 119 terawatthodín elektrickej energie, čo je približne 3,7 percenta potreby Európskej únie. V roku 2000 pritom produkcia veterných elektrárni pokrývala tieto potreby len na 0,9 percenta.

Lídrom vo využívaní veternej energie sa v roku 2007 stalo Španielsko. V krajine inštalovali nové veterné elektrárne s celkovým výkonom 3552 megawattov. Vysoké prírastky dosiahlo tiež Francúzsko (v roku 2007 pridalo ďalších 888 megawattov na celkový inštalovaný výkon 2454 megawattov) a Taliansko (603 megawattov na celkovú kapacitu 2726 megawattov). Dobre si počínali aj nové členské štáty Európske únie.

SkryťVypnúť reklamu

O šesťdesiat percent zvýšilo svoje kapacity Poľsko (na súčasných 276 megawattov). Česká republika nainštalovala v minulom roku nové kapacity s výkonom 63 megawattov a Bulharsko 34 megawattov.

Využitie veternej energie nie je doménou iba európskych krajín. Veľký rozmach zažíva v súčasnosti aj USA, Čína, India a Kanada.

Vladimír Ješko

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (27. 9. 2023)
USD 1.061
AUD 1.654
CZK 24.411
JPY 157.870
CAD 1.432
GBP 0.870
HUF 388.880
PLN 4.609
CHF 0.968
SEK 11.654

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Komerčné články

  1. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy?
  2. Potrebujeme sa zbaviť nálepky montážnej dielne
  3. Volia podľa TikToku, Youtube a Instagramu. Ovplyvnia mladí voľby?
  4. Prišli na to, že odpad je cenný
  5. Na nechránenom školskom dvore namerali v lete až 60 stupňov
  6. Všetkým lepí pred voľbami
  7. Najlepšie poviedky domácich autorov
  8. Tenisová zábava pre celú rodinu na Peugeot Tennis Day
  1. Významné holandské firmy pôsobiace na Slovensku spojili sily
  2. Toto je dokonalosť! Objavte výhody tepelných čerpadiel
  3. Všetkým lepí pred voľbami
  4. Kandidát OĽANO Martin Seman: Nikto nemôže ostať na okraji
  5. Hennessy oslavuje 50 rokov Hip Hopu
  6. Staršie IQOS zariadenia môžu spotrebitelia vrátiť do predajne
  7. Problémy s trávením a histamínová intolerancia, aká je liečba?
  8. Gröhling: Aj v školstve potrebujeme inovácie
  1. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 16 170
  2. Hladinka smeruje do Košíc! 7 605
  3. Všetkým lepí pred voľbami 7 563
  4. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy? 5 993
  5. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom 5 120
  6. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka 4 100
  7. Kaufland postavený z dreva? Áno, Bratislava má európsky unikát 3 487
  8. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 2 972

Blogy SME

  1. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  2. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  7. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  8. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  1. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 51 832
  2. Jana Plichtová: "Dobrák" Boris Kollár a jeho pomáhanie (si k majetku) 37 965
  3. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 37 312
  4. Ján Šeďo: Generálmajor Ivan Pach dokonale a inteligentne zotrel Fica. 33 183
  5. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 31 770
  6. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 30 728
  7. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 21 558
  8. Martin Greguš: Voličom Progresívneho Slovenska a SAS v Bratislave. Keď 1.10. už nebude mať kde zaparkovať spomeňte si, kto si opäť neurobil domácu úlohu... 20 548
  1. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  5. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  6. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ľudovít Ódor

Pri nástupe úradníckej vlády bolo toto riziko odhadované na 800 miliónov eur.


TASR 33m
Jozef Ryník

Krach krajiny sa ťahá roky, ale bolí najmä bežných ľudí.


29m
Peter Balík

K pôvodnej sume 2,16 miliardy eur pribudne ďalších takmer 214 miliónov.


TASR 39m
Celkový pohľad na jadrovú elektráreň Mochovce.

Išlo o poslednú z odstávok jadrových elektrární na tento rok.


TASR 1 h

Blogy SME

  1. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  2. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  7. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  8. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  1. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 51 832
  2. Jana Plichtová: "Dobrák" Boris Kollár a jeho pomáhanie (si k majetku) 37 965
  3. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 37 312
  4. Ján Šeďo: Generálmajor Ivan Pach dokonale a inteligentne zotrel Fica. 33 183
  5. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 31 770
  6. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 30 728
  7. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 21 558
  8. Martin Greguš: Voličom Progresívneho Slovenska a SAS v Bratislave. Keď 1.10. už nebude mať kde zaparkovať spomeňte si, kto si opäť neurobil domácu úlohu... 20 548
  1. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  5. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  6. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.
SkryťZatvoriť reklamu