Energetická certifikácia budov u nás začala v januári tohto roka. Ešte dnes však zúfalo chýbajú špecialisti, ktorí sa na posudzovaní energetickej hospodárnosti budov podieľajú, vydané certifikáty nikto centrálne neeviduje, energetické triedy sú nastavené tak, že nové malé rodinné domy nemôžu legislatívou požadované zaradenie do kategórií splniť. To je len časť nedostatkov, na ktoré upozorňujú ľudia z praxe po troch mesiacoch fungovania zákona o energetickej hospodárnosti budov a jeho vykonávacej vyhlášky. Ešte aj Štátna energetická inšpekcia, ktorá by mala všetko kontrolovať, tápe v nejasnostiach spojených s nejednoznačným výkladom zákona.
"Energetická certifikácia budov na Slovensku začala. Dovolím si iba toto konštatovanie," hodnotí súčasný stav Zuzana Sternová z Výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb VVÚPS-NOVA. "Bola som, a vlastne som presvedčená, že sme mali využiť posunutie ešte o rok, o ktorý sme podľa smernice Európskeho spoločenstva mohli požiadať," hovorí. Všetko zlé je však podľa nej aj na niečo dobré. Sternová, podobne ako rad ďalších, ktorí sa problematike venujú, ešte nehádže flintu do žita, pretože myšlienka úspor energií a ochrany životného prostredia je dobrá. Potrebné je "vychytať" problémy.
Pre koho to platí
Povinnosť podrobiť sa hodnoteniu energetickej hospodárnosti budov majú od januára všetky budovy, ktoré idú ich majitelia predať, či prenajať, novostavby vrátane rodinných domov, podobne ako aj významne obnovované budovy, potrebujú energetický certifikát ku kolaudácii. Zákon hovorí o budovách, a nie napríklad o jednotlivých bytoch. Ak chce vlastník predať byt v bytovom dome, certifikovať ho môže, ale nemusí. Pri budovách zákon pripúšťa výnimky len pri kostoloch, či iných budovách, kde sa konajú náboženské podujatia, pri dočasných stavbách a bytových budovách, ktoré sa využívajú menej ako štyri mesiace v roku. Certifikát mať nemusia priemyselné stavby, dielne, nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie či stavby menšie ako päťdesiat metrov štvorcových. Úľava sa vzťahuje na kultúrne pamiatky a historické budovy i budovy a nebytové priestory uvedené do užívania pre rokom 1947.
Výsledkom posúdenia energetickej hospodárnosti budov je zatriedenie do energetickej triedy (kategórie), od najlepšej A po najhoršiu G.
Nie sú ľudia
Na spracovaní energetického certifikátu sa podieľajú štyria špecialisti, v prípade rodinných a bytových domov dvaja. Slovensko by podľa odhadov výskumno-vývojového ústavu potrebovalo aspoň päťsto odborne spôsobilých osôb, z toho približne 250 na posudzovanie tepelnej ochrany budov a najmenej sto na vykurovanie a prípravu teplej vody.
Aktuálne zoznamy odborníkov zverejňuje na webovej stránke Slovenská komora stavebných inžinierov. V polovici marca bolo všetkých oprávnených osôb menej ako 110. "Len 59 z nich má aj živnosť," tvrdí Petr Keller z firmy Energiaservis v Šali, ktorý je odborne spôsobilou osobou pre oblasť tepelnej ochrany stavebných konštrukcií a budov. Len tí, čo majú živnosť sa môžu na certifikátoch podieľať. "A ani z nich každý nie je aktívny," dodáva. "Na začiatku minulého roka, keď sme na požiadavku odbornej verejnosti robili prednášky, bol záujem veľký," hovorí riaditeľ úradu komory inžinierov Vojtech Mozgay. "Vysvetlili sme im aj požiadavky na vzdelanie," zdôrazňuje. Požiadavky sú náročné - odborne spôsobilou osobou sa môže stať len ten, kto okrem zloženia skúšok má aj vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v príslušnej oblasti. Výnimky nie sú.
Letenky z Košíc
Nedostatok špecialistov pripúšťa aj ministerstvo výstavby, pod ktorého gesciu zákon patrí. "Ich počet nie je ideálny, aj vzhľadom na nerovnomerné regionálne rozloženie," hodnotí stav hovorca ministra Miroslav Bátovský. Rezort to však považuje len za "sprievodný jav rozbehu".
"Z Košíc boli špecialistovi ochotní zaplatiť letenky. Potrebovali certifikát pre budovu, ktorú išli predať," rozpráva Keller. Nečudo. Ak chce mať developer či vlastník energetický certifikát napríklad pre obchodné centrum, potrebuje stanovisko od špecialistu na vetranie a klimatizáciu. Tých je na Slovensku len päť, štyria z nich sú z Bratislavy.
Majiteľom rodinných domov niet čo závidieť
Majiteľom rodinných domov síce stačí posudok len od dvoch špecialistov - na tepelnú ochranu a na vykurovanie a prípravu teplej vody - bojujú však s nezáujmom. "Niet im čo závidieť, stále niekto telefonuje, že potrebuje certifikát. Je pravda, viac sa oplatí robiť certifikát pre veľké budovy. No nie je to len o peniazoch. Veľa som ich musel odrieknuť preto, lebo fyzicky na nich nemám čas," rozpráva Keller.
Máloktorý zo špecialistov sa posudzovaniu energetickej hospodárnosti budov venuje naplno, pretože hlavný biznis a zákazníkov majú aj z iných oblastí. Navyše, celá záležitosť okolo certifikátov im pripadá neistá, nevie sa, či a ako sa bude zákon či vyhláška meniť. Odmietnuť nechcú ani doterajších zákazníkov zo svojej ťažiskovej činnosti.
Ľudia, ktorí chcú aby im stavebný úrad skolaudoval dom, energetický certifikát jednoznačne potrebujú. "Pýtame certifikát ku každej kolaudácii, neskolaudovali sme ani jeden rodinný dom bez neho," potvrdzuje vedúca trnavského stavebného úradu Blažena Šimončičová. Ak certifikát dom nemal, konanie sa prerušilo. Podobný postup zvolili aj v Chorvátskom Grobe pri Bratislave. Niektoré stavebné úrady kolaudáciu povolia, no len s podmienkou, že v stanovenom termíne majiteľ energetický certifikát predloží.
Nesplniteľné kategórie
Ak aj majiteľ rodinného domu zoženie špecialistov a tí mu vyhotovia certifikát, s vysokou pravdepodobnosťou sa stretne s rozčarovaním. "Doterajšie skúsenosti ukazujú, že ani moderné rodinné domy projektované s dôrazom na nižšiu spotrebu energie sa nedokázali dostať do triedy lepšej ako D, nieto ešte do vyhláškou predpísanej kategórie A a lebo B," upozorňuje Bronislava Herdová z Energetického centra Bratislava. Tento fakt potvrdzujú skúsenosti VVÚPS-NOVA (od začiatku roka vydali šesť certifikátov na rodinné domy), aj Petr Keller, ktorý má za sebou tiež prvých šesť posudzovaných rodinných domov.
Podľa Kellera sú kategórie necitlivo nastavené a odporujú si dva predpisy: "Projektant projektuje dom podľa platných tepelnotechnických noriem. A ten potom nevyhovuje legislatíve o energetickej hospodárnosti budov."
Sternová vidí riešenie. "Problém by nebol, keby sme dotiahli hodnotenie po zatrieďovanie podľa primárnej energie a zohľadňovali priaznivý vplyv napríklad kolektorov na prípravu teplej vody alebo tepelných čerpadiel. Toto má byť predmetom novely vyhlášky. V čase prípravy v súčasnosti platného znenia nebolo na Slovensku dosť objektivizovaných údajov," vysvetľuje.
Šťastie v nešťastí?
Vyhláška stanovuje, že novopostavané budovy by mali prinajmenšom spĺňať požiadavky hornej hranice energetickej triedy B. "Keď však túto podmienku nespĺňa, zákon nestanovuje ďalší postup," upozorňuje Herdová. "Ak chcel zákonodarca motivovať stavebníkov stanovením minimálnych energetických požiadaviek, aby stavali energeticky úsporne, zabudol na opatrenia, ak sa nedodržia," mieni. Energetická certifikácia sa potom podľa nej neoprávnene posúva do roviny administratívneho cvičenia a finančného zaťažovania investora. "Cieľom zákona je zlepšenie energetickej hospodárnosti budov a zníženie emisií CO2 z prevádzky budov," podotýka Bátovský. "Nové budovy by sme mali stavať s nízkou spotrebou energií, z kvalitných materiálov a s lepšími vlastnosťami. Pri obnovovaných budovách treba brať do úvahy, či sú požiadavky energetickej triedy B splniteľné a technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. Nesplnenie energetickej triedy nebráni užívaniu stavby," dodáva.
Majitelia rodinných domov potom majú šťastie v nešťastí. Stavebné úrady by pri kolaudácii nemali posudzovať, akú energetickú triedu stavba dosiahla, rozhodujúce je mať certifikát.
Hľadajte s lupou
Ak sa prejdete po hlavnom meste, spomedzi množstva veľkých administratívnych i polyfunkčných budov by ste vyvesený energetický certifikát, respektíve výňatok z neho v podobe energetického štítku, museli hľadať len veľmi trpezlivo. A to aj napriek tomu, že zo zákona ho má mať na mieste dostupnom všetkým návštevníkom každá veľká budova (s úžitkovou plochou nad tisíc metrov štvorcových), v ktorej sa poskytujú služby "veľkému počtu ľudí". Koľko je veľa, však už zákon nehovorí.
Podľa výkladu ministerstva výstavby nejde ani tak o konkrétny počet ľudí, ale účel, na ktorý slúžia. "Budovy, v ktorých sídlia štátne inštitúcie, majú byť príkladom a preto je im daná povinnosť umiestniť štítok na viditeľnom a prístupnom mieste, za predpokladu, že na budovu bola vykonaná certifikácia. Ide najmä o budovy pre účely verejnej správy, školstva, zdravotníctva, športu, obchodu, zákazníckych stredísk, ubytovacích a zdravotníckych služieb, odvetvia vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácii," vysvetľuje Bátovský.
Energetický štítok však nenájdete ani v budove Apollo Business Center, kde ministerstvo výstavby sídli. "Je to preto, že budovu nevlastníme," hovorí Bátovský. Kruh problémov sa uzatvára. "Pracujeme na tom, aby energetické certifikáty naše budovy mali," povedala hovorkyňa HB Reavis Group Želmíra Rácová. Spoločnosť má budovu v správe. Problémom je podľa nej nedostatočný počet osôb oprávnených na vydávanie certifikátov.
Ponáhľať sa nie je kam
Keďže pôvodný zámer, aby sa certifikáty napríklad pri predaji stali súčasťou povinnej dokumentácie pri zápise do katastra nehnuteľností, nevyšiel, kontrola zostala na trhu a na Štátnej energetickej inšpekcii. Tá, keďže doteraz nedostala žiaden podnet, ani nekonala. A aj keby podnet dostala, v niektorých prípadoch by inšpektori zatiaľ nevedeli, čo robiť.
"V energetickej certifikácii sa používajú aj údaje prevádzkového hodnotenia budovy za dobu jej skutočnej prevádzky. Nevieme zatiaľ posúdiť, ako postupovať v prípade podnetu, keď budovu skolaudovali napríklad začiatkom roka 2008 a nemá energetický certifikát. Energetický certifikát môže mať takáto budova až po prevádzkovom hodnotení, ktoré sa použije v energetickej certifikácii budovy. Zároveň môže nastať prípad, že takáto nová budova je prenajímaná, alebo predávaná," upozorňuje generálny riaditeľ inšpekcie Vladimír Mošat.
Inšpekcia žiada od ministerstva výklad aj ďalších nejasností.
Zákon hovorí, že certifikát nemusia mať napríklad nebytové poľnohospodárske budovy s "nízkou spotrebou energie". Nehovorí však, čo je to nízka spotreba energie a vyhláška na takéto budovy, ak mali nie "nízku spotrebu energie" ani nemyslí.
Podľa riaditeľa inšpekcie nie je ani jednoznačne určené, či je energetická certifikácia povinná pri prenájme celej budovy, alebo pri prenájme jej časti a chýba aj výklad toho, či musí mať energetický certifikát prenajímaná budova, ak nájomné zmluvy vlastník uzatvoril ešte pred platnosťou zákona.
Hovorca ministra výstavby Bátovský nateraz časť nejasností dáva na pravú mieru: Pri prenájme platí, že budovu netreba certifikovať, ak sa prenajíma len jej časť, ako napríklad kočikáreň v bytovom dome.
Ak ide o budovu prenajatú v minulosti, povinnosť certifikácie sa podľa stanoviska ministerstva vzťahuje len na nové prípady.
Preč s mačkou vo vreci
Aj keď odborná verejnosť by poukázala ešte aj na ďalšie, poslednou bodkou vo výpočte nedostatkov spustenia energetickej certifikácie na Slovensku, ktorá by mohla zaujímať laickú verejnosť, je absencia centrálnej evidencie.
Bronislava Herdová z Energetického centra Bratislava upozorňuje na to, že ak neexistuje register vydaných certifikátov, môže dochádzať k ich zneužívaniu. Napríklad vtedy, ak sa chce vlastník prezentovať lepšími výsledkami budovy, ako pri hodnotení špecialisti skutočne zistili. "Akú záruku má kupujúci, ktorému záleží na hospodárnosti budovy, že energetický certifikát bez registračného čísla, ktorý drží v ruke je ten správny a že nekupuje mačku vo vreci?," pýta sa.
Centrálna evidencia je skutočne potrebná. To hovorí aj Zuzana Sternová z Výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb VVÚPS-NOVA. Dôvod však vidí inde. "Všetky členské štáty Európskej únie, v ktorých sa energetická certifikácia začala, súčasne s jej prípravou zabezpečili aj evidenciu a monitorovací systém. Keďže u nás evidencia nie je, nemáme možnosť získavať štatistické údaje ani na ich základe vytvárať všeobecné nástroje na ovplyvňovanie procesu znižovania spotreby energie v budovách," dôvodí. Potrebu zaviesť evidenciu vidí aj ministerstvo výstavby. Úlohu by malo prebrať ministerstvo hospodárstva, ktoré uvažuje o monitorovaní energetickej efektívnosti zahŕňajúcej aj stavby.
