BRATISLAVA. Širokorozchodná trať z Košíc až do Viedne by sa mohla začať stavať o dva roky. Vo štvrtok to po stretnutí s ruským premiérom Viktorom Zubkovom v Bratislave povedal predseda slovenskej vlády Robert Fico.
Definitívne rozhodnutie, kto do projektu pôjde, kto ho zaplatí a či sa vôbec stavať bude, je však ešte ďaleko.
Vo Viedni aj Bratislave
Celý projekt, nielen jeho slovenská časť, by mal vyjsť na 4,3 miliardy eur (140 miliárd korún). Podľa hovorcu ministerstva dopravy Mariána Jánošíka ešte stále nie je vyriešené, kto a ako projekt zaplatí. Aj na túto otázku by mali dať odpoveď experti Slovenska, Ruska, Ukrajiny a Rakúska. „Financovanie zo strany Slovenska však bude limitované naším vstupom do európskej menovej únie,“ zdôrazňoval Jánošik.
Rakúšania podľa doteraz medializovaných informácií chcú získať pre projekt v Bruseli výnimku, aby časť peňazí na trať prišla z eurofondov. V minulosti dokonca napríklad na pôde ich obchodnej komory uvažovali aj o alternatíve širokorozchodnej z Ukrajiny cez Maďarsko do Viedne, respektíve z poľských Katovíc cez Česko do Rakúska.
Aktuálne sa krajiny podľa hovorcu Jánošíka dohodli na tom, že prekladisko bude v Bratislave aj vo Viedni. Pre Slovensko by bolo výhodnejšie, keby bolo na našom území. „Najväčší ekonomický efekt je totiž z prekládky,“ povedal riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák.
Jánošík zároveň zopakoval, že prekladisko v Čiernej nad Tisou zostane. Prekladať sa v ňom budú aj naďalej hromadné substráty, napríklad ruda. V Bratislave a vo Viedni by sa mali prekladať len tovary, ktoré budú nad rámec dnešných prekládok.
Rusi vyšší objem garantujú
Širokorozchodná trať sa pre Slovensko oplatí len vtedy, ak sa zvýši objem prepraveného tovaru cez nás. Slovensko očakáva, že smerom na západ vzrastie objem prepravených tovarov do roku 2015 až o sto percent. „Tento nárast garantuje ruská strana. Slovensko má od Ruska oficiálny prísľub,“ povedal Jánošík.
To, či je pre Slovensko výhodnejšie stavať celú novú trať alebo sa na našom území pridá len tretia koľaj k existujúcej, nie je jasné. Ministerstvo dopravy nechce zverejniť štúdiu, ktorú vypracovali slovenské železnice, pred tým, ako s ňou oboznámia ostatné krajiny. Experti všetkých krajín by sa mali stretnúť a vyhodnotiť projekt v lete.
Odstupujúci riaditeľ projekt podržal
Dalibor Zelený bol pri včerajšom odchode z postu železníc k myšlienke výstavby širokorozchodnej trate milostivý. Zabudol na názor spred pár mesiacov a širokorozchodnú označil za obrovskú príležitosť.
Včera odstúpil z postu generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky český manažér (ŽSR) Dalibor Zelený, ktorý v decembri minulého roka tvrdil, že stavanie širokorozchodnej je pre železnice nevýhodné. Ako dôvod uviedol to, že súčasné trate sa využívajú len na tretinu.
Železničný podnik chcel preto radšej presadiť ich väčšie využitie, ako stavať novú širokorozchodnú trať od hraníc do Bratislavy.
Včera už mal odchádzajúci riaditeľ iný názor. Širokorozchodnú trať považuje za obrovskú príležitosť pre Slovensko, ak Rusko splní svoj prísľub a zvýši v najbližších rokoch prepravu tovarov cez nás.
Práve železnice vypracovali pre ministerstvo dopravy štúdiu technickej uskutočniteľnosti výstavby širokorozchodnej trate.
Zelený ako dôvod svojho odchodu uviedol osobné dôvody. Očakáva sa, že nastúpi na funkciu v európskych železničných združeniach. Meno nástupcu nepozná.
(vf)
Nápad je rusko-rakúsky
Na slovenské nákladné železnice tlačí nový maďarsko–rakúsky konkurent.
Myšlienka širokorozchodnej do Rakúska naposledy ožila na viedenskej návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina koncom apríla minulého roka.
„Pravdepodobne tam došlo k dohodám o základoch investičných plánov. Hneď na to Rusi aj Rakúšania rokovali so Slovenskom,“ hovorí zahraničnopolitický analytik Alexander Duleba.
Spoločné biznis záujmy Ruska a Rakúska stelesňuje oligarcha Oleg Deripaska, ktorý Putina na rakúskej misii sprevádzal. Tento podľa Forbes najbohatší Rus v tom čase navyše získal rozhodujúci podiel v rakúskom stavebnom koncerne Strabag. Ten má významné zákazky už napríklad aj v Česku, na Slovensku, Poľsku, Ukrajine a uchádza sa o PPP projekty v Rusku.
Významný vplyv by prípadné vybudovanie širokorozchodnej do Viedne malo aj pre slovenského železničného prepravcu ŽS Cargo.
Ak by tento podnik nemohol využívať terajšiu technologickú bariéru vstupu konkurencie, dostal by sa do priamej súťaže so železničnými spoločnosťami v Rusku a Ukrajine a ohrozil by aj výnosy prekladísk, ktoré vlastní.
Pre slovenské Cargo striehne nebezpečie aj z juhu. Maďarské železnice, ktoré nedávno predali svoju nákladnú prepravu rakúskym železniciam, uvažujú o vybudovaní prekladiska blízko ukrajinských hraníc. To by, samozrejme, ubralo biznis najmä slovenským prekladiskám.
(vf)
