BRATISLAVA 24. apríla (SITA) - Cieľom medzinárodného projektu Višegrad, do ktorého sa zapojili organizácie na ochranu zvierat zo Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska, je nielen podporiť alternatívny spôsob chovu nosníc s prihliadnutím na blaho a pohodu sliepok, ale aj propagovať predaj takzvaných neklietkových vajec v obchodnej sieti na Slovensku. Dôvodom tejto sústredenej kampane, ktorú finančne podporuje Visegrádsky fond, Eurogroup For Animals a Compassion In World Farming, je vymeniť doterajší konvenčný klietkový, respektíve batériový chov nosníc za prijateľnejšie formy chovu ako sú podstielkový chov, chov s voľným výbehom a ekologický chov (biochov).
Podľa odborníkov zo Slobody zvierat nosnice chované v klietkach sa nemôžu prirodzene správať, čo sa negatívne podpisuje aj na kvalite vajec. Sliepky v klietkach nemôžu znášať vajcia do hniezda, nemôžu behať, hrabať a mávať krídlami, ani využívať prachový kúpeľ. A nemôžu si ani sadnúť na klasické bidielko. Navyše pri tomto spôsobe chovu je v jednej klietke zvyčajne natlačených aj päť sliepok, pričom každá nosnica má k dispozícii plochu 550 cm2, čo je menej ako hárok A4. Nosnice v takomto type veľkochovu pravidelne prežívajú fyzické a psychické utrpenie, čo sa prejavuje aj na krehkých kostiach a na ich veľkej lámavosti, na ich agresivite, strese, kanibalizme a mortalite. Pre všetky tieto negatívne faktory sa štáty EÚ rozhodli od 1. januára 2012 konvenčný klietkový chov nosníc úplne zakázať.
Dôvod avizovaného striktného zákazu vysvetlil dnes v bratislavskom sídle Slobody zvierat Peter Vingerling z Eurogroup For Animals. "Termín welfare zvierat znamená cielené úsilie o pohodu a prosperitu zvierat, snaha ochrániť hospodárske zvieratá pred utrpením a stresom. V súčasnosti je to téma, ktorej sa čoraz intenzívnejšie venujú aj vlády jednotlivých členských krajín EÚ a svedectvom ich záujmu je úprava legislatívy v krajinách EÚ o chove hospodárskych zvierat," uviedol.
Podľa Vingerlinga štáty západnej Európy od roku 1997 zaregistrovali nástup biopriemyslu, čo je nový trend pri výrobe mäsa, mlieka, vajec a ďalších produktov z veľkovýrobní. Vo vyspelejších európskych krajinách ako sú Rakúsko, Nemecko, Veľká Británia, Dánsko, Švédsko, Luxembursko a Švajčiarsko sú klasické veľkochovy hospodárskych zvierat na ústupe a ich náhradou aj vďaka podpore verejnosti sú najmä humánnejšie spôsoby chovu. Ochrancovia zvierat sú presvedčení, že zvieratá vo veľkochovoch by nemuseli a nemali trpieť. Pozitívnu úlohu pri týchto zmenách zohrávajú obchodné reťazce, ktoré významne ovplyvnili nielen správanie sa zákazníkov, ale aj dodávateľov. Vingerling ako príklad uviedol dohodu veľkých holandských obchodných reťazcov, ktoré prestali nakupovať bravčové mäso a slaninu od chovateľov, ktorí zvieratá kastrovali a nechovali ich na slamenej podstielke. "Chovatelia, ak nechceli stratiť odberateľov, museli sa požiadavkám obchodníkov a zákazníkov prispôsobiť," povedal.
Kamil Kandalaft zo Slobody zvierat, ktorý je manažérom pre projekt Višegrad, prezentoval spôsoby ako sa welfare zvierat dá dosiahnuť v slovenských veľkochovoch nosníc. Prvou cestou je voľný podstielkový chov nosníc, pri ktorom sliepky majú cez deň prístup k voľnému výbehu. V takom kuríne je na jednom metri štvorcovom maximálne 12 sliepok, čo je vysoký štandard. Druhou možnosťou je ekologický chov nosníc, pri ktorom okrem podmienok z voľného chovu s podstielkou kŕmia sliepky ekologickým krmivom. Ich kŕdle sú menšie ako pri klasickom chove. Tieto priaznivé podmienky sa prejavia aj na kvalite vajec. Sloboda zvierat sa preto zamerala na kampaň Pozor na vajcia, v ktorej spotrebiteľov vyzýva, aby kúpou neklietkových vajec podporili chov s voľným výbehom a ekologický chov nosníc. "Podľa zákona o potravinách každé vajce musí byť označené registračným kódom, ktorý udáva spôsob chovu. Prvé číslo rozlišovacieho kódu označuje typ chovu. Nulou je označený ekologický chov či biochov, jednotkou voľný chov, dvojkou podstielkový chov a trojkou klietkový chov," povedal Kandalaft. Povinnosť označiť spôsob chovu na obale vajec žiadajú od chovateľov i obchodníkov aj Smernice EÚ. "Každý spotrebiteľ svojou voľbou pri kúpe vajec rozhodne, či prechod od klietkového chovu k neklietkovému bude o niekoľko rokov na Slovensku vítanou novinkou alebo či zákaz konvenčných klietok Slovensko v januári 2012 zastihne nepripravené," dodal Kandalaft. Podľa neho poľnohospodárska politika štátov EÚ nepozná výnimky a slovenskí chovatelia, ak sa chcú presadiť na trhoch EÚ, sa im musia prispôsobiť.
