BRATISLAVA. Hoci ministerstvo hospodárstva podalo v súvislosti s privatizáciou Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, Najvyšší kontrolný úrad podľa svojich zistení na to dôvod nemá.
Porušenia zákona síce zistil, ale nie sú také závažné, aby sa nimi zaoberala polícia. „Keby to bola samostatná kontrola, nemali by sme dôvod podávať trestné oznámenie, ministerstvo môže mať iné dôvody na podanie oznámenia. Ale náš proces to neovplyvňuje,“ povedala včera podpredsedníčka úradu Zora Dobríková.
Ministerstvo hospodárstvo číta výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu inak: „Týkajú sa skutočností, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin,“ povedal v pondelok pre TA3 hovorca ministerstva Branislav Zvara.
Úrad vykonal kontrolu na základe uznesenia Národnej rady z februára tohto roku. Parlament ním reagoval na správu ministerstva hospodárstva o privatizácii SPP, ktorú si vyžiadali poslanci vládnej koalície.
Zistili menšie porušenia
Pri kontrole privatizácie SPP NKÚ zistil menšie porušenia zákona. „Ide napríklad o nedodržanie zákona o účtovníctve a o verejnom obstarávaní,“ povedala Dobríková. Úrad zistil napríklad neúplnosť dokumentácie, predovšetkým pri procese verejného obstarávania. S finančným poradcom, ktorým bola spoločnosť Credit Suisse First Boston, predstavitelia bývalej vlády podpísali zmluvu, tá však nenadväzovala na predloženú ponuku.
Navyše, podľa úradu nie je možné posúdiť finančnú hospodárnosť a efektívnosť platieb poradcovi, lebo zmluva nebola jednoznačná. „Skutočnosť, že zmluva pripúšťala nejednoznačné stanovenie sumy, možno považovať za nedodržanie zákona o účtovníctve,“ povedala Dobríková.
Zistené nedostatky však nespochybňujú privatizáciu plynární samotnú. „Nejde o také pochybenia, ktoré by spôsobili neplatnosť procesu privatizácie,“ hovorí podpredsedníčka NKÚ.
Sporná bola jedna faktúra
Faktúry pre poradcu a ich platby prebehli podľa NKÚ v súlade so zmluvou, až na jednu. Táto faktúra prišla už po predaji 49 percent akcií plynární. Podľa NKÚ najprv ostala neuhradená a sporná. Po dvoch rokoch od jej vystavenia sa nakoniec Fond národného majetku (FNM) a ministerstvo hospodárstva dohodli, že ide o oprávnené výdavky poradcu. Penále za ten čas narástli a konečná suma faktúry vzrástla na 688–tisíc dolárov (14,35 milióna korún). „Keby bola zmluva ukončená hneď po privatizácii, nemusela byť táto suma určite takáto,“ povedala Dobríková.
Úrad tiež potvrdil, že investori dostali väčší podiel práv na riadení, ako im kúpou menšinového podielu patrí. To bol jeden z bodov, ktoré vytýkala súčasná koalícia Dzurindovej vláde.
Výhodnosť ceny privatizácie, ktorú koalícia považuje za nevýhodnú, kontrola NKÚ nehodnotila. „Nebolo to naším zámerom, my sme kontrolovali proces privatizácie,“ povedala Dobríková.
Materiálom sa bude dnes zaoberať vláda. Podľa NKÚ má do budúceho týždňa ministerstvo hospodárstva a Fond národného majetku predložiť opatrenia na odstránenia zistených nedostatkov.
