Praha 22. mája (TASR) Slovensko by privítalo pomoc Európskej komisie (EK) pri riešení energetického deficitu, ktorý na Slovensku hrozí od januára 2009 - po plánovanom odstavení druhého bloku jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Premiér SR Robert Fico dnes na II. Európskom jadrovom fóre v Prahe vyhlásil, že pomoc by mohla byť v podobe posunutia plánovanej odstávky 2. bloku JE v Jaslovských Bohuniciach najmenej o jeden až dva roky, alebo v podobe vydania posudku, ktorý by umožnil dostavbu 3. a 4. bloku JE v Mochovciach.
Podľa predsedu vlády by oba bloky bohunickej elektrárne - druhý, ktorý je v prevádzke, a aj prvý, ktorý bol odstavený v decembri 2006, boli schopné bezpečne fungovať do roku 2020 až 2025.
"Nie som za to, aby niekto porušoval základnú zásadu medzinárodného práva, že zmluvy sa musia rešpektovať. Túto zásadu môžeme prelomiť len dohodou. Preto otvárame tému: ako nám chcete pomôcť? Máme byť odkázaní na dovoz 20 percent elektrickej energie, a súčasne odkladáte posudok, ktorý má umožniť dostavbu 3. a 4. bloku (JE Mochovce). Tak teda, ak nechcete dostavbu 3. a 4. bloku v Mochovciach, tak nám ponúknite iné riešenie. Iné riešenie by, napríklad, mohlo byť o jeden alebo o dva roky posunúť fungovanie toho bloku, ktorý má byť odstavený v Jaslovských Bohuniciach," uviedol Fico v Prahe, kde sa na dvojdňovej konferencii o jadrovej energetike zúčastňuje okrem ďalších piatich európskych premiérov, viacerých ministrov a expertov aj predseda EK José Manuel Barroso.
O tejto téme sa chce Fico s Barrosom zhovárať aj počas večere, ktorú dnes usporiada český premiér Mirek Topolánek.
Ako predseda slovenskej vlády pripomenul, SR investovala v ostatných rokoch do bezpečnosti JE Jaslovské Bohunice osem miliárd korún a otázka uzavretia tejto elektrárne, s ktorým súhlasila vláda premiéra Mikuláša Dzurindu, nebola otázkou bezpečnosti.
"Som presvedčený, že Slovensko bolo zbavené energetickej samostatnosti úmyselne, pretože museli vedieť, čo to bude pre Slovensko znamenať. Nehovoriac o tom, že sme do bezpečnosti týchto blokov investovali osem miliárd korún. Predchádzajúca vláda to šmahom jednej ruky hodila do Dunaja," konštatoval Fico s tým, že vina je nielen na strane bývalej vlády, ale aj na pleciach vtedajšej európskej pätnástky.
Práve z krajín EÚ, ktoré sa o záväzok odstaviť dva bohunické bloky najviac pričinili, prichádzajú teraz ponuky investorov na výstavbu nových blokov v Mochovciach. Premiér Slovenska v tom vidí dokonca paralelu so zahraničným tlakom na ukončenie zbrojnej výroby v Československu po roku 1989.
"Je to mimoriadne vážna téma. Dnes je v Európe nie ten silný, kto má veľa tankov a veľa rakiet. Silný je ten, kto má vlastné energetické zdroje, a ten, kto má energetické zdroje na území cudzích štátov. Je to niečo podobné, ako so zbraňami v roku 1990, že teba zastaviť výrobu zbraní, lebo to je v rozpore s ľudskými právami. A tie krajiny, ktoré kričali najviac, dnes obsadili všetky československé trhy," konštatoval Fico pre TASR.
V návrhu voči EK, aby bol termín odstavenia jadrového bloku prehodnotený, nie je Slovensko osamotené. Obdobnú iniciatívu v Prahe predstavil predseda litovskej vlády, ktorý dokonca varoval, že v prípade ak sa v roku 2009 druhý blok JE Ignalina natrvalo vypne, výrazne stúpne v Litve cena elektrickej energie a hrozí dokonca až štvorpercentný prepad HDP. Litva plánuje výstavbu novej jadrovej elektrárne pre potreby troch pobaltských štátov EÚ do roku 2015.
Za ďalší rozvoj jadrovej energetiky v EÚ sa dnes jednoznačne vyslovil aj český hostiteľ, premiér Mirek Topolánek. Napriek tomu, že ním vedená koalícia sa v koaličnej zmluve zaviazala, že nebude iniciovať výstavbu nových jadrových blokov, v budúcnosti by Topolánek ďalšiu výstavbu privítal. A to i napriek tomu, že dnes Česko väčšinu kapacity vyrobenej v JE Temelín exportuje.
