Nové Zámky 29. mája (TASR)
Spoločnosť Špargľa, s.r.o., Nové Zámky pestovala v minulosti špargľu na vyše 60 hektároch, v súčasnosti poklesli pestovateľské plochy na 20 hektárov. Zhruba šesťtýždňový zber plodiny sa dnes skončil. Priemerné hektárové výnosy dosiahli sedem až osem ton. Vyše 60 % produkcie smeruje do zahraničia, zvyšok zostáva na slovenskom a českom trhu. O problémy pestovateľov špargle sa počas dnešného dňa v Nových Zámkoch zaujímala ministerka pôdohospodárstva SR Zdenka Kramplová.
Spoločnosť Špargľa, s.r.o., začala s pestovaním plodiny v čase, keď kurz eura predstavoval 44 Sk. "Dnes je kurz 32 Sk. Za kilogram špargle dostaneme 3 eurá, takže oproti minulosti strácame 35 Sk za kilogram," uviedol Ladislav Moravčík, riaditeľ akciovej spoločnosti Poľnohospodár Nové Zámky, ktorá je jedným zo spoluvlastníkov Špargle, s.r.o. Podľa jeho slov skončila efektívnosť pestovania tejto plodiny pri kurze 36 Sk za euro. Firma dosiahla z pestovania špargle v posledných dvoch rokoch niekoľkomiliónovú stratu. Aj z tohto dôvodu výrazne poklesli pestovateľské plochy. "Rodivosť pôvodnej výsadby sa skončila po desiatich rokoch. Obnovili sme len 20 hektárov, ktoré budeme zbierať maximálne osem rokov. Ďalej už s pestovaním špargle neuvažujeme, nemôžeme si to ekonomicky dovoliť," uviedol Moravčík. Veľký problém má spoločnosť so získavaním brigádnikov na zberové práce. V minulosti zamestnávala sezónne zhruba 200 brigádnikov, v tomto roku to bolo 40 ľudí. Ich priemerná čistá hodinová mzda dosahuje 100 až 110 Sk (3,26 až 3,59 eura). Väčšina z nich je zo severu Slovenska, firma im zabezpečuje ubytovanie a stravu.
Špargľa pochádza zo stepných oblastí z okolia Čierneho mora. V Sakkatovej pyramíde v Egypte, starej vyše 5000 rokov, sa na stenách našli jej vyobrazenia. U Grékov bola známa ako zelenina aj ako liek. Rimania ju konzumovali najskôr v surovom stave, neskôr sušenú a varenú. Pestovanie bielej špargle sa za vlády Ľudovíta XIV. rozšírilo vo Francúzsku a následne v celej Európe. Dnes sa pestuje takmer na celom svete z polovice ako zelená a z polovice ako biela. Najväčšími pestovateľmi sú Čína, USA, Peru, Španielsko, Nemecko a Francúzsko. Vo svete je vyšľachtených asi 25 odrôd tejto plodiny. U slovenského konzumenta sa špargľa neteší veľkej obľube. Moravčík to pripisuje čiastočne tomu, že špargľa nepatrí medzi tradičné slovenské plodiny. Druhý dôvod je finančný. Pri priemernej obchodnej cene 70 Sk (2,28 eura) za kilogram a odpade pri spracovaní vyjde cena čistej konzumnej špargle na 90 Sk (2,94 eura) za kilogram.
