Londýn 2. júna (TASR) - Neočakávaný rozsah revalvácie centrálnej parity slovenskej koruny (o 15 %) môže vyvolať špekulácie na rast kurzu mien ostatných čakateľov na vstup do eurozóny. Analytici však varujú pred tým, čo môže na prvý pohľad vyzerať ako istá stávka.
Ostatné konvergujúce ekonomiky EÚ dovolia ďalšie posilnenie svojich mien, aby utlmili inflačné tlaky. Keďže však tieto štáty nechcú stratiť konkurencieschopnosť svojho vývozu v situácii ochladzovania globálnej ekonomiky, obmedzia rast kurzu svojich mien.
Stredajšia revalvácia centrálnej parity slovenskej koruny v systéme výmenných kurzov ERM II vyvolala vysoký dopyt po voľne plávajúcich menách nových členských štátov únie, ako sú Česko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko. Meny týchto krajín posilnili o 0,3 % až 1,7 % voči euru aj napriek tomu, že žiaden z týchto štátov neprijme euro v roku 2009 ako Slovensko.
Revalvácia slovenskej koruny naznačuje, že Európska centrálna banka (ECB) by mohla podporiť aj revalváciu centrálnych parít týchto mien, keď sa krajiny rozhodnú posilniť ich pred prijatím eura. Analytici však tvrdia, že prírastky kurzov ostatných mien obmedzia ekonomické fundamenty.
"Vysoký konverzný kurz slovenskej koruny je takmer férový, pretože Slovensko počas niekoľkých ostatných rokov nesmierne zvýšilo produktivitu. Ďalšie krajiny asi nebudú mať v rukách rovnaký argument," uviedla globálna analytička spoločnosti Millennium Global Claire Dissauxová.
Slovensko revalvovalo centrálnu paritu v mechanizme výmenných kurzov ERM II na 30,1260 SKK/EUR. Tento krok má SR pomôcť udržať makroekonomickú stabilitu pri vstupe do eurozóny. Investori vsádzali na silný konverzný kurz, keďže SR rovnako ako ostatné členské štáty únie zápasí s vysokou infláciou, aj keď iba niektorí očakávali takú rýchlu a rozsiahlu revalváciu. "Treba poznamenať, že k revalvácii neprišlo iba v dôsledku inflácie. Slovensko sa priblížilo k tomu, čo sa považuje za vyvážený kurz koruny," dodala Dissauxová.
Česi, Poliaci a Maďari musia pred vstupom do eurozóny reštrukturalizovať svoje ekonomiky, vrátane zvýšenia mobility pracovnej sily rovnako ako urýchlenia priemyselnej a poľnohospodárskej produktivity. Preto sa postarajú o to, aby kurzy ich mien medzitým zachovali konkurencieschopnosť ich ekonomík. Ani jedna z týchto mien ešte nevstúpila do mechanizmu výmenných kurzov ERM II, v ktorom musia byť viazané aspoň dva roky pred prijatím spoločnej európskej meny.
Poľský zlotý posilnil voči euru takmer o 7 % od začiatku roka a česká koruna o 6 %. "Už teraz sa začínajú českí a poľskí exportéri sťažovať," uviedol šéf Lars Christensen.
Maďarskému forintu sa až tak nedarí, jeho kurz voči euru sa od začiatku roka zvýšil iba o 5 %. Môže to však znamenať, že je pripravený v najbližších mesiacoch predbehnúť ostatné meny z regiónu. "Dôveryhodnosť Maďarskej národnej banky s nedávnymi zvýšeniami úrokových sadzieb vzrástla a trh to vníma pozitívne," povedal analytik Goldman Sachs István Zsoldos. Predpovedá, že forint v priebehu najbližších 12 mesiacoch posilní na 225 HUF/EUR zo súčasných úrovní okolo 240 HUF/EUR. Tiež prognózuje spomalenie rastu kurzu českej koruny, keďže inflačné tlaky v krajine sa postupne znižujú.
Revalvácia slovenskej koruny nevyvoláva tlaky na posilnenie meny každej kandidátskej krajiny na vstup do eurozóny. Pobaltské štáty, ktorých meny sú viazané k euru, ich nemôžu revalvovať pre vysoké deficity bežného účtu platobnej bilancie.
Informovala o tom agentúra Reuters.
