BRATISLAVA 4. júna (SITA) - Ochrana práv spotrebiteľa na finančnom trhu je podľa Ministerstva financií (MF) SR nedostatočná, a preto chce prijať opatrenia, ktoré povedú k vyššej ochrane spotrebiteľov pri poskytovaní finančných služieb. Vyplýva to z vecného zámeru zákona o ochrane práv spotrebiteľa na finančnom trhu, ktorý v stredu schválila vláda. Na ochranu spotrebiteľa by sa mal vytvoriť úrad finančného ombudsmana. Ten by mal zabezpečiť efektívne mimosúdne rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov medzi klientom a finančnou inštitúciou. Vytvoriť by sa mala aj akadémia finančného vzdelávania. Systém majú dopĺňať existujúce fondy, a to Fond ochrany vkladov a Garančný fond investícií. Prípadne sa zriadia ešte ďalšie fondy náhrad pre príslušné oblasti finančného trhu. Tento systém MF navrhuje financovať buď z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo z príspevkov finančných inštitúcií alebo prostredníctvom príspevkov a poplatkov hradených samotnými spotrebiteľmi.
V minulosti sa podľa MF postupne vybudoval funkčný a efektívny dohľad nad činnosťou subjektov finančného trhu a v roku 2006 sa ukončila jeho integrácia do jedinej dohľadovej inštitúcie, a to do Národnej banky Slovenska. Zložitejšia je však podľa rezortu otázka ochrany práv spotrebiteľov finančných služieb, teda najmä tých klientov finančných inštitúcií, ktorí finančné služby neprijímajú v rámci svojej podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti, ale ako neprofesionálni spotrebitelia - nepodnikatelia. "Tí sú čoraz častejšie vystavení tomu, aby sami rozhodovali o použití svojich dnešných a často aj budúcich príjmov," uvádza sa v správe. Ich rozhodovanie je podľa MF silno ovplyvňované dobre prepracovanou propagačnou činnosťou finančných inštitúcií, avšak spotrebiteľ nemá veľkú istotu, že jeho záverečné rozhodnutie o použití jeho prostriedkov bolo racionálne a s dostatočnou znalosťou veci. Pre celkové zdravé fungovanie finančného trhu tak podľa rezortu financií bude prínosom, keď popri fungujúcom dohľade nad podnikaním finančných inštitúcií budú existovať rovnako fungujúce inštitúty ochrany práv a záujmov finančných
Ako ďalej uvádza rezort financií, v prípade financovania len z prostriedkov štátneho rozpočtu nemožno predpokladať nezávislosť systému ochrany spotrebiteľa od výkonu politickej moci. Na krytie počiatočných nákladov by však vklad z verejných zdrojov mohol byť podľa MF vhodným spôsobom. Druhou možnosťou by mohlo byť financovanie od finančných inštitúcií, a to pravidelnými ročnými príspevkami. V tomto prípade by však musela byť primeraná kontrola hospodárenia systému a spolu s tým by bolo potrebné riešiť oddelenie takejto kontroly od rozhodovacieho vplyvu na inštitúcie ochrany spotrebiteľa. Z tohto pohľadu sa ako najmenej konfliktné riešenie javí podľa rezortu financií primerané financovanie systému z príspevkov a poplatkov hradených spotrebiteľmi, pre ktorých je systém budovaný. MF zároveň zvažuje o kombinácii týchto dvoch foriem úhrad, teda príspevkovej paušálnej a poplatkovej od spotrebiteľa. "Financovanie systému ochrany spotrebiteľa by malo v každom prípade byť viaczdrojové," informuje Ministerstvo financií SR.
Systém ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu by mal byť pri zabezpečovaní svojich funkcií nezávislý od štátnych orgánov, orgánov samosprávy, politických strán a finančných inštitúcií so zodpovednosťou len voči svojim kontrolným orgánom a primeranej verejnej kontrole. Tento zámer predpokladá, že nad celým systémom by mal byť zriadený spoločný kontrolný, strategický a koordinačný orgán, ktorému budú tiež zverené niektoré riadiace funkcie. Na vzniku systému ochrany spotrebiteľa by sa mali spolupodieľať orgány štátnej správy, a to Ministerstvo financií SR, Ministerstvo školstva SR, ďalej Národná banka Slovenska a finančné inštitúcie.
