BRATISLAVA 15. júna (SITA, Reuters) - Slovenská ekonomika sa mierne prehrieva, nevytvára to však významnejšie inflačné tlaky, ktoré by si vyžadovali zásahy cez úpravu nastavenia menovej politiky. Povedal to v rozhovore pre Reuters člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska (NBS) Ľudovít Ódor. "Ekonomika je vo fáze mierneho prehrievania, avšak produkčná medzera je veľmi blízko nule. Nemôžme teda povedať, že sú tu bezprostredné riziká, ktoré by si vyžiadali nejaké mimoriadne opatrenia v oblasti menovej politiky," povedal Ódor. Slovenská ekonomika rástla v prvom štvrťroku najrýchlejšie zo všetkých krajín Európskej únie (EÚ), a to 8,7-percentným tempom. Rast bol významne podporovaný aj silnou spotrebou domácností.
Údaje z prvého štvrťroka tiež ukazujú silný rast reálnych miezd, ktorý dosiahol 6,2 % a predstihol tak rast produktivity, čo však podľa Ódora rovnako nevytvára významnejšie inflačné riziká. Slovenská inflácia pritom v posledných mesiacoch zrýchľovala, predovšetkým kvôli globálnemu rastu cien energií a potravín. V máji dosiahla 20-mesačné maximum na úrovni 4,6 %. Niektorí analytici si myslia, že tlak na rast cien vyplýva aj z postupného rastu spotrebiteľských výdavkov, Ódor však dopytovú stránku inflácie nevníma ako bezprostredný problém. "Dopytová strana inflačných tlakov je stále relatívne nízka," povedal s tým, že jeho hlavou obavou je, že sústavný rast cien komodít môže vytvárať vyššie inflačné očakávania. "Súčasné pevnejšie menové podmienky sú preto zodpovedajúce," dodal.
Úsilie Slovenska udržať infláciu pod kontrolou je pritom podporované aj silnejúcou menou, ktorá od začiatku roka posilnila o 10 % v nadväznosti na očakávania investorov ohľadom silného konverzného kurzu. Ódor však odmietol komentovať pohľad trhu, že Slovensko by malo stanoviť konverzný kurz na alebo blízko centrálnej parity v ERM II. Tá sa v máji revalvovala o 15 % na 30,126 SKK/EUR. Ako dodal, posilňovanie koruny sprísnilo menové podmienky, kým vláda prispela výraznejšou redukciou vlaňajšieho fiškálneho deficitu, ako sa pôvodne plánovalo. "Preto sú hospodárske politiky momentálne mierne reštriktívne, čo zodpovedá súčasnej fáze ekonomického cyklu," povedal. Pripúšťa pritom, že silná koruna bude mať aj malý negatívny dopad na ekonomický rast, avšak nevidí dôvod, aby centrálna banka výraznejšie revidovala svoju prognózu tohtoročného ekonomického rastu, nastavenú na 7,4 %.
NBS bude musieť vyrovnať jej oficiálne sadzby s eurozónou podľa pravidiel procesu zavádzania eura do konca tohto roka. Základná dvojtýždňová sadzba NBS je pritom v súčasnosti na úrovni 4,25 %, teda 25 bázických bodov nad základnou úrokovou sadzbou v eurozóne. Ódor uviedol, že kedy a ako sa sadzby dorovnajú, bude závisieť od ďalších krokov Európskej centrálnej banky (ECB). "Pri malom diferenciáli je to viac menej technická otázka načasovania. Z ekonomického uhla pohľadu dorovnanie oficiálnych sadzieb nehrá významnú úlohu. Z môjho pohľadu by nemalo príliš veľký zmysel znižovať sadzby a neskôr ich opäť zvyšovať späť, ak by ECB sadzby zvýšila," konštatoval člen Bankovej rady NBS Ľudovít Ódor.
