Londýn 24. júla (TASR) - V Arktíde by sa malo nachádzať približne 90 miliárd barelov ropy, čo je hodnota rovná približne všetkým ruským dokázaným rezervám, píše sa v najnovšej americkej správe o výsledkoch geologického prieskumu. Podľa tohto prieskumu má navyše oblasť aj asi trikrát viac zemného plynu než ropy. Informoval o tom server BBC.
Údaje z USA sú prvým odhadom objemu ropy na území severne od polárneho kruhu. Pôvodne sa pritom odhadovalo, že v oblasti sa nachádza asi 74 miliárd barelov ropy a už toto číslo by z Arktídy robilo siedmu najsilnejšiu ropnú oblasť na svete.
Zatiaľ čo ceny ropy v ostatných dňoch klesajú a dosahujú odhadom 125 USD (2409,75 Sk) za barel (159 litrov), mnohí analytici predpokladajú, že opäť pôjdu hore a v budúcnosti ostanú na vysokej úrovni.
Podľa výsledkov prieskumu sa v Arktíde nachádza asi 13 % zatiaľ neobjavených ropných zásob, 30 % takýchto zásob zemného plynu a asi 20 % neobjavených zásob skvapalneného plynu.
Prípadná ťažba však narazí na protesty ochranárskych skupín, ktoré sa obávajú dôsledkov na miestnu faunu a flóru. Napriek tomu sa zisťuje, či oblasť bude atraktívna alebo nie.
"Ešte predtým, než sa rozhodneme, do akej miery budeme v budúcnosti využívať ropu a plyn z oblasti a ako zabezpečíme ekologickú ochranu tohto územia, musíme vedieť, čo sa tu vlastne nachádza," povedal riaditeľ prieskumného projektu Mark Myers.
Tlak na ťažbu aj mimo známych oblastí ale v poslednom období rastie. Americký prezident George W. Bush už vyzval Kongres, aby zrušil 27 rokov trvajúci zákon o zákaze ťažby ropy v pobrežných vodách USA, aby sa tak znížila závislosť krajiny od dovozu energií zo zahraničia.
Na význam Arktídy ako prví poukázali Rusi, keď v lete r. 2007 ich expedícia odobrala vzorky z dna pod severným pólom, aby sa zistilo, či oblasť okolo pólu nepatrí k ruskému územiu. Moskva sa snaží dokázať, že takzvaný Lomonosovov prah, teda podmorské hory, ktoré sa tiahnu zhruba 1800 kilometrov pod hladinou oceánu, je súčasťou Ruskej federácie.
Ak by Rusi dokázali, že Lomonosovov prah je geologickým pokračovaním ich územia, Konvencia o morskom práve im umožňuje túto oblasť ekonomicky využívať. Moskva sa už aj poponáhľala. Ruský prezident Dmitrij Medvedev 18. júla podpísal zákon o výbere firiem, ktoré získajú právo na ťažbu z ložísk ropy a plynu v ruskej časti Arktídy.
Aktivity Ruska vyvolali pozdvihnutie vo všetkých štátoch susediacich so severným pólom, najmä však v Kanade a Nórsku. Kanaďania sa už nechali počuť, že na póle vybudujú vojenskú základňu a aktívni začali byť aj Američania, napriek tomu, že Konvenciu o morskom práve v minulosti nepodpísali.
