Bratislava 25. júla (TASR) - Ropa sa na Slovensku začala ťažiť už v roku 1914. Odvtedy sa jej na našom území vyťažilo 3,5 milióna ton. Najvyššia ťažba na slovenskom území sa dosiahla v roku 1963. Vtedy sa vyťažilo 84.500 ton ropy.
Začiatkom roku 1913 prednosta železničnej stanice v Gbeloch oznámil Železničnej správe, že v chate asi 30 metrov od železničnej trate Gbely - Kúty nastal výbuch plynu. Maloroľník Ján Medlen totiž objavil ložisko zemného plynu a využíval ho na vykurovanie svojho domu. Na základe Medlenovho objavu vyslala uhorská vláda do oblasti geológov a ďalších odborníkov. V hĺbke 163 až 168 metrov (m) bolo objavené ložisko vzácnej ťažkej ropy. Po úspešných čerpacích skúškach začalo 13. januára 1914 RakúskoUhorsko prvý raz priemyselne ťažiť ropu.
Z prvej sondy sa denne vyťažilo asi 15 ton ropy. V rokoch 1914 až 1918 navŕtali v Gbeloch na ložisku Staré pole 56 pozitívnych sond. Ropa bola počas vojny vzácna, jej cena neustále stúpala, a preto rakúsko-uhorská vláda ťažbu zvyšovala. Kým v roku 1914 sa vyťažilo 1631 ton ropy, v roku 1927 to bolo už 9146 ton. Celkovo sa v Gbeloch do vzniku ČSR vyťažilo 29.362 ton ropy a pracovalo tam približne 400 robotníkov. Mesačná ťažba ropy v roku 1919 dosahovala úroveň 650 ton. Ťažba bola náročná a v tom čase nebolo možné hovoriť ani o optimálnom vyťažovaní ropných ložísk. Vyťažená ropa sa odvádzala pomocou vody drevenými žľabmi alebo kanálmi do tzv. lapačov. Tam ju čiastočne odvodnili, dopravili do odvodňovacej stanice v Gbeloch a po úplnom odvodnení ju expedovali železnicou do rafinérie v Pardubiciach. Pohon pre vrtnú a ťažobnú techniku zabezpečovali parné stroje, ku ktorým sa uhlie privážalo úzkokoľajnou železnicou ťahanou koňmi.
Ťažba ropy po malom poklese v roku 1919 začala stúpať a v roku 1922 dosiahla 17.740 ton. Geologicko-prieskumné práce pokračovali okrem Gbelov v Závode, Šaštíne, Moravskom Jáne, Kopčanoch, Holíči, Brodskom a neskôr aj v Gajaroch. V Gbeloch bolo objavené ďalšie ložisko Nové pole, ktoré sa svojimi geologickými zásobami stalo najväčším ložiskom na nálezisku Gbely. V rokoch 1919 až 1938 vyťažili v Gbeloch 214.205 ton ropy, čo predstavovalo 71 % z ropy vyťaženej na celom území ČSR. Produkcia zemného plynu dosahovala denne 2000 až 3000 kubických metrov (m3). Plyn sa využíval na lepšie doťažovanie ropných ložísk.
V roku 1940 si Štátne naftové bane Gbely prenajala nemecká firma DEA Berlín. Nemci ťažbu ropy v Gbeloch zdvojnásobili a v roku 1940 vyťažili 30.734 ton.
Objavením ložísk Brodské, Láb, Petrova Ves, Cunín, Studienka a Závod narástla ťažba ropy začiatkom 60. rokov na vyše 80.000 ton ročne. Od začiatku 50. rokov sa začal zužitkovávať aj zemný plyn, ktorý bol dovtedy považovaný skôr za vedľajší produkt získaný ťažbou ropy. Začal sa používať už nielen na osvetľovanie železničných vagónov a v chemickej výrobe, ale aj na vykurovanie domácností. V prvej polovici 50. rokov, po spustení ťažby niektorých ložiskových objektov plynového ložiska Láb, dosahovala ťažba zemného plynu asi 100 miliónov m3 za rok. Po roku 1956 sa z hľadiska ťažby veľmi významne uplatnili geologickým prieskumom objavené ložiská zemného plynu Vysoká, Malacky, Suchohrad. V rokoch 1958 až 1962 dosahovala ťažba zemného plynu svoj vrchol, a to 1,1 až 1,3 miliardy m3 ročne.
V 60. rokoch nastala recesia vrtnej a prieskumnej činnosti. Prejavilo sa to následne po roku 1970, keď ťažba ropy poklesla pod 50.000 ton ročne a zemného plynu pod 500 miliónov m3 ročne. Novými zdrojmi zásob zemného plynu sa okrem východného Slovenska stali najmä oblasti starých ložísk Láb, Jakubov a Gajary. Nové ložisko plynu objavili len v Kútoch a v roku 1978 v Závode. Nové ložiská ropy objavili po roku 1980 v oblastiach Gajarybáden, Dúbrava a Jakubov.
Za 90 rokov naftového podnikania boli na území Slovenska objavené ložiská s celkovým objemom viac ako 25 miliárd m3 geologických zásob zemného plynu, 3,7 milióna ton ropy a takmer 0,4 milióna ton gazolínu. V ťažbe ropy sa za najvýznamnejšie ložiská považujú Gajary a Dúbrava.
Prieskumu a ťažbe uhľovodíkov, teda zemného plynu, ropy a gazolínu, sa na Slovensku venuje spoločnosť Nafta, a. s.
