hľadali, bola odňatá licencia.
Pod zemou v Čechách ležia tony zlata, najviac z celej Európy. Odhadom minimálne 400 ton, čo predstavuje stámiliardy korún. Nemusí sa ani prácne hľadať. Najväčšie náleziská sú známe. Navyše, na prieskum čaká asi 70 potenciálnych lokalít, v ktorých by zlato tiež mohlo byť.
Zlato sa v Európe ťaží ešte vo Švédsku (6,2 tony za rok), vo Francúzsku a Španielsku. V ČR je ho ale preukázateľne najviac.
Na ČR sa sústredila pozornosť svetových zlatokopov už v roku 1988. Na konferencii Gold v Austrálii totiž vtedajší československý štát bezprecedentne zverejnil podrobnú štúdiu, ktorú sám financoval a v ktorej sa uvádza, kde a koľko zlata sa na území republiky nachádza. Oficiálne pritom skončila ťažba zlata v ČR v roku 1970 uzatvorením bane v Jílovom. V rokoch 1958 až 1970 sa v ČR vyťažilo 1,1 tony zlata.
Nová zlatá horúčka začala v roku 1991, keď sa v ČR uvoľnili predchádzajúce tvrdé zákony, ochraňujúce prírodu, a umožnilo sa začať ťažbu i zahraničným firmám. V roku 1993 vtedajšie Dybove ministerstvo hospodárstva vyzvalo záujemcov o geologický prieskum zlatých ložísk, aby si podali prihlášky. Štát vydal 16 povolení na hľadanie či potvrdenie ložísk zlata - predovšetkým pre britské, kanadské a austrálske spoločnosti. Firmy museli získať najskôr povolenie uskutočňovať prieskum ložísk zlata, pretože ten, kto začne prieskum, má následne právo začať i ťažbu.
Najviac zlata - asi 100 ton - sa nachádza v lokalite Mokrsko v bezprostrednej blízkosti Slapskej nádrže. O výskum sa tu uchádzala britská spoločnosť Rio Tinto. Kanadská spoločnosť TVX Bohemia banská prejavila záujem o prieskum ložísk v Kašperských horách (43 ton zlata a dve tony striebra). Na Rožmitálsku chcela prevádzkovať výskum britská ťažobná firma Greenwich Resources. Medzi ďalšie nádejné lokality patrila aj oblasť Roudný u Blaníku (zhruba jedna tona zlata).
Zlato sa v súčasnosti vyplatí ťažiť pri výťažnosti 2 až 4 gramy na tonu vyťaženej horniny pri povrchovej ťažbe. V prípade hlbinnej ťažby musí byť výťažnosť okolo 6 až 10 gramov na tonu horniny.
Český priemysel potrebuje ročne asi 230 kilogramov (kg) zlata, zubné lekárstvo spotrebuje asi 600 kg zlata za rok. Zvyšok do 3,4 tony, celkovej oficiálne vykazovanej spotreby tohto kovu v ČR, sa použije na výrobu šperkov. Podľa odhadov zástancov ťažby zlata je ale spotreba zlata v praxi dvojnásobná. Domáca ťažba by umožnila pokryť túto potrebu z vlastných zdrojov. Štát by z ťažby získaval dane. V lokalitách, kde by sa ťažilo, by sa vytvorili nové pracovné miesta, obce by od firiem ťažiacich zlato dostávali príspevky na svoj rozvoj. V krajine by sa rozvinul priemysel, nadväzujúci na spracovanie zlata. Ťažba je aspoň podľa tvrdenia zlatokopov ekologicky bezchybná.
Informoval o tom český denník Právo.
