Bratislava 7. septembra (TASR) -
Ako tento týždeň povedal šéf Medzinárodného centra pre šľachtenie pšenice a kukurice so sídlom v Mexicu Thomas Lumpkin, odpor v mnohých štátoch proti GMO odrádza ich stúpencov (Austrália, USA, Kanada) od zvyšovania osevných plôch, keďže nemôžu nájsť dostatok odberateľov. Na druhej strane však svet trpí nedostatkom a vysokými cenami potravín, čo by práve GMO mohli podľa ich zástancov riešiť. Okrem toho by riešili aj problém klimatických zmien, pod ktoré sa podpisuje aj poľnohospodárstvo zaberaním pôdy a intenzívnou činnosťou na nej.
Podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa pšenica a kukurica na potravinách v rozvojových štátoch podieľajú približne 40 % a kalóriách asi 25 %. Za dva roky sa ceny potravín vo svete zvýšili v priemere o 50 %, no ceny pšenice vzrástli za toto obdobie viac než dvojnásobne.
Na tento vývoj poukazovali producenti GMO osív ako Monsanto alebo Syngenta, podľa ktorých by geneticky upravené plodiny mohli stlačiť ceny a riešiť aj problémy s poľnohospodárstvom najmä v suchom sužovanej Afrike. Pre nezáujem najmä Európy, ale aj samej Afriky, Monsanto aj Syngenta spomalili výskum na transgénnej pšenici odolnej proti chorobám a pôsobeniu herbicídov.
Transgénna pšenica tak na komerčnom trhu nie je, no najnovšie austrálski vedci podľa agentúry Reuters zaznamenali v týchto dňoch prvé úspechy s pokusnou odrodou pšenice odolnou proti suchu. Očakávajú, že prvé osivo tejto pšenice by farmári mali dostať do piatich, maximálne 10 rokov.
Členské štáty Európskej únie sa však bránia geneticky modifikovaným potravinám. Európania poukazujú na obavy z možného poškodenia zdravia v dôsledku úprav genetického základu rastlín, ako aj životného prostredia, keďže GMO plodiny by sa mohli miešať s plodinami klasickými. Podobne reaguje aj Japonsko, ktoré síce podporuje výskum takýchto odrôd, ale verejnosť je stále výrazne proti, takže ich firmy v tomto smere nenapredujú.
Podľa Lumpkina by ale takéto plodiny podporili medziročný rast úrod, ktoré v týchto rokoch rastú ročne asi o 2 %. Pritom ešte v 60. rokoch minulého storočia sa úrody darilo medziročne zvyšovať zhruba o 10 %. Aj podľa najnovších vyjadrení austrálskeho ministra poľnohospodárstva Tonyho Burkea na konferencii o klimatických zmenách v Canberre budú GMO plodiny nevyhnutnosťou. Ako informovali The Economic Times, Austrália čelí najhoršiemu suchu za posledných 117 rokov a Burke je presvedčený, že v tomto boji zvíťazia práve GMO plodiny, ktoré budú potrebné v obrovskom rozsahu.
Nerozhodnosť členských štátov EÚ preto začala kompenzovať Európska komisia (EK), ktorá proti ich vôli od zeleného stola postupne schválila dovoz niektorých GMO plodín z USA, najmä kukurice. Práve budúci týždeň by mala pribudnúť sója, tentoraz od európskej firmy.
EK chce na budúci týždeň schváliť dovoz geneticky upravenej sóje A2704-12 nemeckej spoločnosti Bayer CropScience. Tú bude možné dodať na trh EÚ buď v podobe zŕn alebo už spracovanú na múčku či olej, ktoré sa v európskych potravinárskych firmách ďalej spracujú do potravín alebo krmív pre zvieratá. Brusel si od toho sľubuje najmä vyriešenie chronického nedostatku krmív, ktoré musí vo veľkej miere dovážať spoza mora.
Vysoké ceny a nedostatok obilia na trhu donútilo najnovšie Čínu prvýkrát povoliť celoštátne využívanie geneticky upravenej ryže. Čína so svojou vyše miliardovou populáciou má problémy s dovozom tejto komodity, ktorej cena sa v poslednom roku prudko zvýšila. Aj keď podľa agentúry Bloomberg išla v týchto dňoch oproti rekordným májovým hodnotám nad 1000 USD (20.897 Sk) za tonu, asi o štvrtinu dolu, stále sa drží vysoko nad minuloročnou augustovou hodnotou 335 USD/tona.
Číňania si už vyšľachtili niekoľko odrôd GMO ryže, väčšinou odolné proti chorobám a škodcom. Ako informoval v týchto dňoch špecializovaný týždenník AG Weekly, v súčasnosti skúšajú odrodu, ktorá bude schopná maximálne využiť dusík v pôde, čo znamená, že jej bude stačiť polovičná dávka hnojív oproti klasickým odrodám na dosiahnutie vysokých úrod. Ryža je tak zároveň lacnejšia na pestovanie a z jednej tony sa nevyprodukuje ani taký objem CO2 ako pri klasických rastlinách.
Krajina pritom medzičasom povolila pestovanie geneticky upravených paradajok, papriky a aj väčšina jej bavlny je geneticky modifikovaná, aby odolala proti určitým druhom škodcov a chorôb. Povolené je aj pestovanie paradajok, ktoré vďaka genetickej úprave vydržia dlhšie než sa začnú kaziť, čím si Čína rieši problém dlhotrvajúcej prepravy tovaru po často rozbitých čínskych cestách a nedostatočných chladiarenských kapacitách.
V popredí sú však stále Američania, ktorí s GMO plodinami začali medzi prvými. Obyvatelia USA na rozdiel od Európanov nepovažujú geneticky upravené plodiny za problém a výrobky z GMO sóje, kukurice či bavlny sú bežné už niekoľko rokov.
Najnovšie budú patriť medzi prvé národy, ktoré začnú používať produkty z klonovaných zvierat. Aj keď tie priamo z vyklonovaných zvierat zatiaľ úrady na trh nepúšťajú, mäso a mlieko z potomkov týchto jedincov sú povolené. Ešte v januári Úrad pre potraviny a liečivá (FDA) informoval, že mäso a mlieko z klonovaného dobytka, mäso z prasiat a kôz je práve tak bezpečné ako z tradične chovaných. V USA sa chová približne 600 klonovaných zvierat.
Ako informovala agentúra Reuters, najnovšie však FDA pripustila, že bolo v obehu už počas overovania jeho bezpečnosti. Proti tomu protestujú kritici klonovania a používania produktov z takýchto zvierat, podľa ktorých technológia nie je ešte dostatočne overená a navyše, americké úrady by mali riešiť aj otázku týrania zvierat a etických princípov.
Na rozdiel od GMO potravín však v prípade klonovania sú opatrní aj Američania a viaceré veľké potravinárske firmy ako Tyson Foods, Kraft, Nestlé alebo Campbell Soup informovali, že výrobky pochádzajúce z klonovaných zvierat nebudú ešte používať vo svojich produktoch. "Okrem nedoriešených otázok bezpečnosti potravín, musíme dbať aj na prijateľnosť výrobkov pre zákazníkov," oznámila firma Kraft. "A ako ukázal predbežný výskum, obyvatelia USA zatiaľ výrobky z klonovaných zvierat neprijímajú dobre".
