, že aj investori stále viac objavovali tento región, jednotlivé krajiny stále častejšie vsádzali na medzinárodnú spoluprácu a pokračovala aj ich medzinárodná podpora. Samozrejme, tak ako predtým, existujú v tomto regióne enormné problémy, predovšetkým nezamestnanosť, ktorá v niektorých krajinách dosahuje obrovské rozmery.
Miera nezamestnanosti v Macedónsku a Srbsku dosahuje 30 %, v Bosne a Hercegovine sa blíži k hranici 40 %. Sledované krajiny Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Macedónsko, Rumunsko a Juhoslávia však majú relatívne vysoký počet dobre vzdelaných ľudí. Tento fakt je spolu s nízkou zamestnanosťou veľkou výhodou a veľmi zaujímavým faktorom pre zahraničných investorov. Podmienky pre priame zahraničné investície sa v poslednom čase výrazne zlepšili. Problematickým však naďalej zostáva najmä enormný deficit štátnych rozpočtov ako aj obchodných a platobných bilancií balkánskych krajín.
V roku 2000 dosiahli sledované balkánske štáty priemerný hospodársky rast vo výške 3,7 %, po poklese 4,1 % v roku 1999. Tento rok by malo hospodárstvo krajín narásť v priemere o 4,1 %. Najvyššiu mieru rastu by pritom mohla dosiahnuť Bosna a Hercegovina, a to 14 % (15 % v roku 2000), nasledovaná Albánskom 8 % (7 %), Macedónskom a Juhosláviou 5 % (5 %), Bulharskom 4 % (4,5 %), Chorvátskom 3 % (3,5 %) a Rumunskom 2 % (1 %).
Dôležitou podmienkou pre budúcnosť balkánskych štátov je ďalšia politická stabilizácia, uvádza štúdia prezentovaná v rámci Central and Eastern European Issuer and Investor Forum organizovaného časopisom Euromoney. Potreba reformy je zreteľná v oblastiach daňových systémov, právnych istôt, podpôr pre investície ako aj regionálnych integrácií.
Privatizácia by mala pritiahnuť viac priamych zahraničných investícií a postarať sa aj o nové ekonomické impulzy. Šéf CA IB, dcérskej investičnej banky Bank Austria Willi Hemetsberger zdôraznil, že menej možností angažovania sa majú tak ako aj predtým finanční investori, strategickí investori sa však môžu tešiť z dobrých šancí. V balkánskych krajinách sa pripravuje privatizácia predovšetkým v oblasti telekomunikačného, zásobovateľského, oceliarskeho a potravinárskeho priemyslu a pivovarov.
V štúdii zohľadnené krajiny majú spoločne 53 miliónov obyvateľov, čo je síce 14 % z celkového počtu obyvateľov krajín Európskej únie (EÚ), avšak ich hrubý domáci produkt (HDP) mal v roku 1999 hodnotu 95 miliárd USD (100,8 miliardy EUR), čo je len 1 % z HDP EÚ. Najvyšší HDP na hlavu dosiahlo podľa štúdie Chorvátsko - 4 485 USD, nasledované Juhosláviou (1 965 USD), Macedónskom (1 699 USD), Rumunskom (1 510 USD), Bulharskom 1 510 USD), Bosnou a Hercegovinou (1 178 USD) a Albánskom (1 118 USD). Priemerný HDP na osobu v regióne dosiahol v roku 1999 1 800 USD, čo predstavuje 8 % z priemerného HDP na hlavu v EÚ.
