Brusel. Energetické podniky by na zachytávanie a uskladňovanie CO2 už nemali v roku 2030 potrebovať pomoc zo štátneho rozpočtu. Krajiny by sa tak stali menej závislé od dovozu energií, pričom by plnili emisné limity stanovené Európskou komisiou. Informovala o tom dnes vo svojej správe poradenská spoločnosť McKinsey & Co.
To všetko sa však môže udiať len pod podmienkou, že sa odstránia prekážky, ktorým čelia nové technológie a za emisné povolenky sa bude viac platiť.
Technológiu zachytávania a uskladňovania CO2 v podzemí označovanú ako CCS považujú mnohí do budúcnosti za lukratívny biznis, keďže v Číne a Indii, najľudnatejších krajinách na svete, rastú nové elektrárne ako huby po daždi. Hrozí, že práve tieto nové zdroje by mohli zvýšiť CO2 v ovzduší na nebezpečne vysokú úroveň.
Technológia CCS je jedným z riešení, no firmy zatiaľ odrádza pre jej vysoké náklady. Zavedenie CCS len pre jednu elektráreň stojí okolo jednej miliardy eur (30,13 miliardy Sk).
Európska únia chce do roku 2015 mať na svojom území 12 skúšobných CCS a podľa zdrojov z EÚ je blízko dohody o poskytnutí niekoľkých miliárd eur na zafinancovanie pilotných projektov.
Podľa správy McKinsey & Co. by v prípade, že sa technológiu podarí rozbehnúť a vhodne rozvinúť, mohla cena "pochovania" jednej tony CO2 klesnúť do roku 2030 na 45 eur (1355,67 Sk), prípadne až 30 eur (903,6 Sk).
"V takom prípade by sa projekt CCS stal pri cene za tonu emitovaného CO2 okolo 30 až 48 eur (1446,05 Sk) ekonomicky výhodným," informovala poradenská spoločnosť poukazujúc na cenu emisných povoleniek na základe Dohody o obchodovaní s emisiami (ETS).
Jedna tona CO2 s dodávkou na december sa dnes v rámci ETS obchodovala za 25 eur (753,15 Sk), no podľa McKinsey & Co., ktorá vychádzala z piatich štúdií finančných inštitúcií, do roku 2030 výrazne vzrastie.
Informovala o tom agentúra Reuters.
