opustil. Napriek legende nenavrhli prvý počítač Apple Stevovia spolu – Wozniak to zvládol úplne sám, ale Jobsovi napadlo, že by prístroje mali začať predávať. So STEVOM WOZNIAKOM sme hovorili v piatok po prednáške na bratislavskom Orange Biznis fóre.
Vo vašom počítači Apple II z roku 1977 dodnes nebola objavená jediná chyba. Prečo to isté nedokážu autori dnešných počítačov?
„Normálny postup programovania bol už v sedemdesiatych rokoch prenajať si počítačový čas, naťukať program a nechať počítač prepísať ho do núl a jednotiek a spustiť. Ja som však na prenájom počítača nemal peniaze, a tak som musel všetko navrhnúť rukou na papieri. Pri jednom z programov som takto zaplnil len nulami a jednotkami 200 strán vo svojom poznámkovom bloku. Pri takejto práci ste tak blízko základnej úrovni kódu a rozumiete mu do takej hĺbky, že sa to blíži k umeleckej dokonalosti a myslím, že vtedy robíte aj menej chýb.“
Sú otravné chyby v programoch nevyhnutným dôsledkom toho, že programy sú už príliš zložité, aby ich jeden človek napísal na papier?
„V podstate áno. Ja som si všetko vytvoril sám a nemusel to prepájať so softvérom iných autorov. Dnes musia programy komunikovať s množstvom iných zariadení. Je oveľa ťažšie urobiť ich poriadne a takmer nemožné poriadne ich otestovať. Na druhej strane, dnes si už môžete kúpiť aj veľmi jednoduchý produkt, ktorý nerobí takmer nič, ale sú v ňom chyby. Mobilný telefón vám kedykoľvek prestane reagovať a musíte vybrať batériu. Je to tiež len počítač.“
Ako dlho to ešte potrvá, kým počítače budú fungovať bez problémov?
„Ako dlho? Vy máte pocit, že sa to raz skončí? Podľa mňa je to z roka na rok horšie. Týka sa to najmä produktov od veľkých firiem. Ak niekto napíše softvér sám a ponúka ho na webe zadarmo či za malý poplatok, takmer vždy funguje bez problémov. Ale programy od veľkých firiem – najhorší je Microsoft, ale problémy má aj Apple – sú plné chýb a firmám je to jedno. Nemajú dôvod sa o to zaujímať, lebo pre chybu v programe neprídu o žiadnych zákazníkov. Žijú pod neustálym tlakom pridávať nové funkcie, uvádzať nové a vylepšené produkty, nie opravovať nejaké chyby.“
((video))
Čo sa s tým dá robiť?
„Zrejme by bolo možné vytvoriť systém na vývoj programov, ktorý vývojára zasype počas tvorby toľkými otázkami, že mu nedovolí urobiť chyby. Ale na druhej strane, dnešný stav nie je taký, že by sa s ním nedalo žiť. Mňa to trápi, lebo viem, že za chybami sú ľudia, čo museli stihnúť nejaké termíny, a preto si nenašli čas na to urobiť veci poriadne.“
Aj preto tvrdíte, že nič dôležité nikdy nevymyslela skupina ľudí a preto odporúčate mladým vynálezcom, aby najdlhšie ako môžu pracovali samostatne?
„S tým tvrdením nesúhlasím.“
Je to citát z vašej knihy.
„Spoluautorka moje slová trochu dotvorila. Nikdy je silné slovo, ale rôzne komisie a správne rady naozaj nie sú najlepším spôsobom, ako o niečom rozhodovať. Zvyčajne najlepšie veci vzniknú v jedinom mozgu, kolektív potom môže premyslieť ostatné aspekty vynálezu. Problémom je, že vo veľkých firmách pracuje na jednom kúsku softvéru jeden tím, na druhom ďalší. Teoreticky by spolu mali komunikovať, ale to je naozaj ťažké a potom to často dopadne ako v NASA, keď im havarovala vesmírna loď, lebo jedno oddelenie počítalo v metrickom systéme a iné v anglických jednotkách.“
Sugestívne hovoríte o emóciách, ktoré vo vás v mladosti vyvolával čistý akt tvorby štruktúry počítača či softvéru. Vyvoláva vo vás dnes nejaká technológia podobne silné pocity?
„Dnes už ma technológie nedokážu tak vzrušiť, ako keď som ich priamo vytváral. Baví ma byť aspoň v pozícii kupujúceho, ktorý má najnovšie technologické hračky a ukáže priateľom, aké triky sa s nimi dajú robiť. Trebárs malú funkciu v iPhone, o ktorej dovtedy nikto nevedel. Keď som bol mladší, trávil som 20 hodín denne navrhovaním technológií, vo svojej hlave som ani na moment neprestal o nich premýšľať. Dnes cestujem, robím rozhovory ako tento... Odkedy sa z Apple stala dôležitá firma, je ťažké dostať sa k takej kreatívnej inžinierskej práci.“
Chýba vám to?
„Samozrejme, ale vrátiť sa to už nedá. Snažím sa aspoň inšpirovať mladých, aby žili takýto život, aby neopúšťali svoje myšlienky a nápady.
Ktoré technológie sa vám dnes zdajú najzaujímavejšie?
Najvzrušujúcejšie sú otvárajúce sa možnosti v umelej inteligencii, ale aj nízkoenergetické domy, výpočtové zariadenia založené na optických technológiách, a mnohé ďalšie. Pravdu povediac, pracujem pre viac spoločností, pri ktorých vôbec nesmiem prezradiť, čím sa zaoberajú.“
Je Apple stále najinovatívnejšia počítačová firma?
„Nerád používam predponu „naj“. Rozhodne sú stále inovátori. Niekedy ma produkty Apple sklamú, lebo dávajú oveľa viac dôrazu na štýl. Urobia niečo, čo už existuje, ale presne tak, akoby to ľudia chceli používať. Iné firmy vymyslia stoličku, ktorá vás povozí po miestnosti alebo sa bude sama otáčať, ale Apple vyrobí jednoducho veľmi krásnu stoličku. Aj to chce obrovskú intelektuálnu námahu, ale je to už iný typ inovácie. Hoci práve ten je dnes veľmi zriedkavý. Druhou mojou obľúbenou firmou je Google – najmä pre to, ako sa správa ku svojim zamestnancom a ako dokáže ponechať svoje služby jednoduché a ľahko použiteľné.“
Vraj chystáte dve ďalšie knihy, o čom budú?
„Chcem vydať rukopisy svojich zdrojových kódov písaných rukou. Možno to bude exkluzívna drahá publikácia na papieri, možno to dám zadarmo na internet. Druhá kniha bude o mojich kanadských žartíkoch, ktoré som v živote vyparatil. Myslím, že to bude šokujúci bestseller, a tak zásadne zmení názor ľudí na mňa, že som to musel odkladať naozaj dlho.“
A čo hovoríte na počítačový humor? Kedysi dominovali vtipy o Billovi Gatesovi, dnes je v móde smiať sa z iPhonu.
„Každá publicita je dobrá, dokonca aj ak si niekto uťahuje z vášho produktu, pracuje to väčšinou pre vás. Ale vtip o iPhone som ešte nevidel...“
Jeden vám ukážem.
(Dlho sa smeje.) „Tento je vynikajúci. Môžem si ho nechať?“
