BRATISLAVA. Diaľnice postavené systémom verejno-súkromného partnerstva (PPP) sa podľa analytika ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Petra Staněka pravdepodobne nesplatia tak, ako sa predpokladá a sanácia dlhov ostane na pleciach štátu.
Malo by ísť o sumu vo výške 200-220 miliárd Sk (6,64 - 7,3 miliárd eur), čo bude v daných rokoch porovnateľný objem financií ako sto miliárd Sk (3,32 miliárd eur), ktoré išli v minulosti na oddlženie bánk. Staněk to povedal dnes na tlačovej besede k Dlhodobej vízii Slovenska, ktorú vypracovala SAV v spolupráci s ďalšími inštitúciami na žiadosť vlády.
Ďalšie kabinety sa podľa Staněka budú musieť vyrovnať s dopadmi dôchodkovej reformy, do roku 2038 si vykrytie strát prvého piliera vyžiada 1,3 bilióna Sk (43,1 miliárd eur). Slovensku by na to nestačili ani peniaze z prípadnej privatizácie, keďže zostávajúci majetok v rukách štátu by sa dal predať za cca 230 miliárd Sk (7,63 miliardy eur).
Staněk zdôraznil, že druhý dôchodkový pilier je len časťou riešenia penzijného systému, v dlhodobom horizonte za nevyhnutné považuje viacpilierové fungovanie. Exekutíva si bude musieť poradiť aj so zdravotníctvom, ktoré sa stále zadlžuje. Dôležitou oblasťou bude aj energetika, keďže energetický blok a stabilita dodávok napríklad elektrickej energie sa stáva významným faktorom pre investorov.
Staněk si myslí, že sa treba vyrovnať s tým, že ceny energií pôjdu vždy hore. Minimálne do roku 2040 bude Európa surovinovo závislá od Ruska, pôjde skôr o otázku, či má každá krajina postupovať individuálne alebo bude EÚ presadzovať spoločný postoj.
Z pohľadu náročnosti zdrojov bude dôležitý ďalší vývoj v ekologickej oblasti, čo zasiahne všetky sektory. Ak sa teraz na Slovensku rozvíja automobilový a elektronický priemysel, výzvou zostáva logistika, kde majú krajiny strednej Európy kvôli atraktívnej polohe veľký význam.
Dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2030, ktorú vypracovali ústavy SAV v spolupráci s expertmi Ekonomickej univerzity, Univerzity Komenského v Bratislave a ďalšími inštitúciami, by mala v horizonte jedného roku doplniť strednodobá stratégia do roku 2015.
Uviedol to gestor projektu, riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Milan Šikula. Základné tézy obsahujú niekoľko okruhov zahŕňajúcich široké spektrum rozvojových trendov slovenskej spoločnosti globálne megatrendy a civilizačné zmeny, smerovanie SR k súdržnej a dobre spravovanej spoločnosti, tendencie vývoja politického a právneho systému, proces dobiehania vyspelých krajín EÚ cieľ hospodárskeho vývoja SR do roku 2030, rozvoj znalostnej spoločnosti a ekonomiky, problematiku udržateľného a bezpečného rozvoja, víziu priestorového (regionálneho a územného) rozvoja.
