BRATISLAVA. To, že vláda včera jednohlasne schválila návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, ešte nič neznamená. Napriek zhode vo vláde aj koalícii zrejme pribudne nastrčených rúk, ktoré budú pýtať ďalšie peniaze od ministra financií Počiatka. A nielen v parlamente.
Len pár minút potom, ako vláda rozpočet schválila, prišiel s prvou takou požiadavkou na tlačovke sám premiér Fico.
Otočil sa k Počiatkovi a povedal: „Začnem s ministrom financií veľmi intenzívnu diskusiu na tému výstavby malých zimných štadiónov. V roku 2009 by sme jeden taký na ukážku, ako to bude vyzerať, mohli postaviť.“ Ficova požiadavka Počiatka evidentne prekvapila. Nepovedal nič, len sa zasmial a vzápätí sa napil minerálky.
Premiér pochopil, že ho zaskočil. „Nestojí to veľa, jeden štadión vyjde len na 45 miliónov korún,“ upokojoval ministra.
Neisté peniaze
Ficova požiadavka prišla niekoľko dní potom, ako sa traja koaliční lídri uzniesli, že chcú na budúci rok minúť asi o 17 miliárd viac, ako im Počiatek naplánoval. Pritlačili ho aj za cenu, že v rozpočte musí počítať s peniazmi, o ktorých zďaleka nie je jasné, či ich vôbec získa.
Aj pre praktiky, že koalícia sa stará najmä o to, ako rozdávať, a nie ako šetriť, považujú analytici návrh rozpočtu na budúci rok za rizikový a príliš optimistický. Niektorí dokonca hovoria, že je to najhorší rozpočet za posledných niekoľko rokov.
Na vyše 17 miliárd, ktoré sa koalícia rozhodla rozdať tesne predtým, ako sa rozpočet dostal do vlády, sa majú nájsť peniaze z predaja nepotrebného štátneho majetku, na poslednú chvíľu natiahnutých dividend či z toho, že z druhého do prvého piliera prejde 150-tisíc ľudí.
Prejedia peniaze z úspor
„Vláda bude prejedať peniaze, ktoré sú odložené na dôchodok. Keby budúci rok nemala peniaze z druhého piliera, tak schodok verejných financií nezníži, ale dokonca zvýši,“ povedal bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.
Podľa neho existuje reálne riziko, že z druhého piliera odíde menej ľudí, ako chce vláda a bude čeliť hrozbe, že schodok verejných financií bude vyšší ako plánovaných 1,7 percenta HDP, čiže vyše 50 miliárd korún (1,67 miliardy eur).
Premiér Fico šikovne využil, že na finančných trhoch je kríza, a od novembra otvoril druhý pilier. Dúfa, že pod tlakom jeho vyjadrení, že ľuďom kríza znižuje úspory, odíde z dôchodkových spoločností čo najviac ľudí. Takto chce na budúci rok získať asi 11 miliárd korún na rozdávanie. Z toho sedem tým, že presunie nasporené peniaze z 2. do 1. piliera, a a zvyšok preto, že „odídenci“ budú už platiť odvody len do Sociálnej poisťovne.
„Spoliehať sa pri zásobení rezortov dodatočnými peniazmi na strach sporiteľov z finančnej krízy je krátkozraké aj nezodpovedné,“ myslí si analytik MESA 10 Ján Marušinec.
Druhým rizikom je podľa analytikov hrozba, že ekonomika porastie pomalšie, ako v rozpočte naplánovalo ministerstvo financií. Počiatek by tak z daní vyzbieral menej, ako si do rozpočtu napísal.
Tak, ako porastieme
„Vo všeobecnosti platí, že keď sa ekonomika spomalí alebo zrýchli o jedno percento, aj daňové príjmy sa znížia, respektíve zvýšia o jedno percento.
Ale v čase finančnej krízy môžu dane klesať rýchlejšie ako tempo, ktorým sa spomaľuje ekonomický rast,“ povedal riaditeľ odboru výskumu v Národnej banke Martin Šuster.
Vláda očakáva na budúci rok rast ekonomiky 6,5 percenta. No napríklad analytik VÚB banky Martin Lenko očakáva, že to budú len tri percentá. V takom prípade by príjmy rozpočtu z daní, ktoré sú naplánované zhruba na 300 miliárd korún (10 miliárd eur), mohli byť nižšie aj o vyše desať miliárd korún. „Prvýkrát po dlhých rokoch rozpočet klame, lebo nedáva jasný obraz o realite verejných financií, ale zahmlieva dôležité skutočnosti,“ hodnotí nejasnosti vo vládnom návrhu Tvaroška.
Fico už tradične hlasy ekonómov nepočúva a tvrdí: „Bez koruny z privatizácie strategického majetku, bez zvyšovania daní a pri významnom znižovaní deficitu verejných financií na rekordne najnižšiu úroveň prinášame najsociálnejší rozpočet v histórii Slovenska.“
Čo v rozpočte schválila vláda
príspevok pri narodení prvého a tretieho dieťaťa 25-tisíc korún,
zvýšenie štátnej bonifikácie pre hypotéky z 1,5 na 2 percentá,
zvýšenie prídavku na dieťa ročne o 1200 korún,
valorizáciu dôchodkov od januára o 6,9 percenta,
špeciálnu dávku pre deti v hmotnej núdzi 500 korún,
zvýšenie platov učiteľov o 10,5 percenta,
nárast platov nepedagogických pracovníkov v školstve o 7,8 percenta,
zvýšenie platov úradníkov o 4 percentá,
vojakom, policajtom a iným ozbrojeným zložkám majú platy vzrásť o 5 percent,
zvýšenie zdravotných odvodov za poistencov štátu zo 4,75 na 5 percent,
zvýšenie priamych platieb pre poľnohospodárov z 80 na 90 percent priemeru starých členov únie,
viac peňazí na diaľnice, vysoké školy či vedu.
