BRATISLAVA. Ambiciózny plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest formou PPP projektov na Slovensku môže naraziť na významný problém s financovaním. Dôvodom je napätá situácia na finančných trhoch, ktorá zvyšuje averziu bánk k akémukoľvek riziku a tak bude podľa samotného rezortu dopravy úspechom aspoň jedna záväzná ponuka na každý PPP projekt. "Ak predpokladáme, že by sa do súťaží zapojili so záväznou ponukou všetci uchádzači, tak pri priemernom počte 10 bánk na jedného uchádzača by sa malo nájsť 60 bánk, ktoré by podobný projekt chceli financovať. V dnešnej situácii je toto len ťažko predstaviteľné," uvádza sa v správe o postupe výstavby diaľnic a rýchlostných ciest formou PPP projektov, ktorou by sa v stredu mala zaoberať vláda. Podľa správy, v posledných týždňoch sa totiž zmrazila syndikačná aktivita v bankovom sektore, pričom veľa bánk oficiálne informovalo, že nie sú ochotné do svojich vypätých súvah do konca roka 2008 zobrať žiadne ďalšie aktíva. "Objemy nových transakcií sú oproti predchádzajúcim obdobiam významne nižšie, pričom je len veľmi ťažko očakávať nejaké zlepšenie do konca roka," dodáva rezort dopravy.
Správa pritom konštatuje aj ďalšie komplikácie vyplývajúce skôr z chýbajúcej dokumentácie, povolení či rôznych prieskumov, ktoré sa často nedarí realizovať v stanovených termínoch. Napriek tomu by sa podľa uznesenia k správe mali koncesionári vybrať najneskôr do 30. apríla budúceho roku. Gigantické projekty výstavby diaľnic cez PPP majú byť pritom podľa rétoriky predsedu vlády Roberta Fica aj jedným z prostriedkov, ako na Slovensku udržať vysoký ekonomický rast, aj keď on sám pripúšťa, že peniaze by pri nich mohli byť problémom. "Chceme naliať cez PPP projekty, ak sa nám to podarí, lebo finančná kríza robí naozaj problémy pri získavaní peňazí, peniaze do hospodárskeho rastu aj touto cestou," povedal po schválení rozpočtu vládou v polovici októbra. V relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy 25. októbra pritom naznačil, že vláda by do PPP projektov išla aj za cenu horších podmienok vyplývajúcich z napätej situácie na finančnom trhu. "My to chceme. Dokonca si myslíme, že keď to aj bude drahšie, tak to stojí za to," konštatoval s tým, že v regiónoch s vybudovanou dopravnou infraštruktúrou výrazne klesla nezamestnanosť. Finančný strop, cez ktorý by štát v prípade diaľničných projektov PPP nemal ísť, musí podľa premiéra určiť "zdravý rozum". "Bude potom treba si k tomu sadnúť a povedať, toto má význam alebo toto už naozaj nemá význam," povedal.
Obavy ministerstva dopravy pritom potvrdzujú aj samotní bankoví analytici. "Momentálne je situácia na finančných trhoch veľmi volatilná. A situácia sa zhoršuje aj v oblasti dostupnosti zdrojov. Ono to vyzerá úplne odlišne ako keď sa pred jeden a pol až dvoma rokmi celý proces začínal," uviedol pre agentúru SITA analytik ČSOB Marek Gábriš. Vtedy by podľa neho 2 až 3 mld. eur (60,252 až 90,378 mld. Sk), v prostredí sľubne sa rozvíjajúcej ekonomiky aj v eurozóne a apetítu bánk pri financovaní projektov, zrejme nebolo problém prefinancovať. "Teraz je finančný sektor oveľa obozretnejší a musí riešiť iné problémy. Takže prístup k peniazom nemusí byť taký jednoduchý ako povedzme pred dvoma rokmi. A to v celoeurópskom kontexte," dodal. Potvrdil aj výstupy správy rezortu dopravy, že dnes na poskytnutie takého balíku úverov bude treba zrejme zostaviť pomerne veľké konzorcium bánk, čo bude klásť obrovské nároky na hlavného aranžéra emisie. Ďalším problémovým faktorom môže byť rast úverových marží kvôli obozretnejšiemu hodnoteniu rizika a problémom s dostupnosťou zdrojov. "Výsledným efektom môže byť, že sa nepodarí realizovať všetky PPP projekty alebo s problémami. Rovnako tak rozdiel v porovnaní so situáciou pred zhruba dvoma rokmi je, že financovanie bude drahšie a teda aj pravidelné splátky budú vyššie," dodal Gábriš. Kríza zvyšuje náklady na strane súkromných investorov aj podľa Evy Sárazovej z Poštovej banky. "Do akej miery, je však otázne. Prikláňame sa totiž k názoru, že v budúcom roku by už malo prísť k postupnému znižovaniu sadzieb na medzibankových trhoch," uviedla. Podľa Michala Mušáka zo Slovenskej sporiteľne, vyššie náklady investorov na financovanie by však mohla na druhej strane do istej miery kompenzovať garancia štátu. "Súčasná kríza znamená pre investora drahšie financovanie. Čiastočne by však mohlo pomôcť to, že na stavbe sa bude spolupodieľať štát a garantovať budúce príjmy pre investora," konštatoval.
Podľa ministerstva dopravy, na diaľničných projektoch PPP však bude nevyhnutná účasť Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR). "Účasť EIB a EBOR v týchto projektoch je absolútne prioritná a dôležitá a vláda SR by mala využiť všetky svoje prostriedky a vplyv v týchto bankách na to, aby tieto banky posudzovali tento projekt podľa jeho významu, čo dnes znamená ísť proti fáze cyklu, v ktorom kapitálové trhy dnes oscilujú. EIB a EBOR sú banky nezamerané na zisk a teda je nutné, aby takéto banky podporovali takto strategicky významné projekty obstarávané štátom," konštatuje v správe rezort dopravy. Čo najširšia účasť týchto finančných domov, alebo aj zdrojov z rozpočtu únie, by bola v súčasnej situácii lepším riešením aj podľa Gábriša. "Optimálnym riešením by bolo v čo najväčšej možnej miere získať podporu EIB alebo podobnej medzinárodnej inštitúcie. Prípadne realizovať možno aj obmedzený projekt s podporou Európskej únie, kde je to možno zložitejšie, ale finančne určite najvýhodnejšie," konštatoval analytik ČSOB.
Prvý diaľničný tender PPP sa týka výstavby a prevádzky úsekov D1 Dubná Skala - Turany, Turany - Hubová a Hubová - Ivachnová a úsekov Jánovce - Jablonov a Fričovce - Svinia v celkovej dĺžke okolo 75 kilometrov. Predpokladaná cena stavebných prác dosahuje podľa rezortu dopravy 49,1 mld. Sk (1,630 mld. €) bez DPH. Druhý tender PPP sa vzťahuje na tri pripravované úseky R1 Nitra - Selenec, Selenec - Beladice a Beladice - Tekovské Nemce v celkovej dĺžke vyše 47 kilometrov, ako aj na výstavbu severného obchvatu Banskej Bystrice v dĺžke 5,7 kilometrov. Odhadované stavebné náklady na R1 Nitra - Tekovské Nemce dosahujú 16,666 mld. Sk (553,2 mil. €) bez DPH. Tretí tender PPP je zameraný na výstavbu a prevádzku technicky najťažších úsekov D1 v okolí Žiliny Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Lietavská Lúčka - Žilina a Višňové - Dubná Skala v dĺžke zhruba 29 kilometrov. Medzi Višňovým a Dubnou Skalou má byť postavený najdlhší cestný tunel v SR v dĺžke 7,5 kilometra. Odhadované stavebné náklady predstavujú okolo 40 mld. Sk (1,328 mld. €) bez DPH.
