BRATISLAVA. Tokijská burza sa stále prudko prepadá. Inak to nebolo ani na začiatku tohto týždňa. Hlavný akciový index Nikkei 225 v pondelok stratil vyše šesť percent. Obchody uzatváral na 7 163 bodoch, čo je najnižšie od októbra 1982.
Len dividendy alebo strata
Pred 26 rokmi mali akcie na japonskej burze takú istú cenu ako včera. Investori, ktorí ich vlastnili počas celého tohto obdobia, mali zisky len z dividend. Ak kupovali japonské akcie na konci osemdesiatych alebo na začiatku deväťdesiatych rokov, dnes sú hlboko v strate.
Akcie na japonskej burze v utorok opäť rástli, viac si prečítajte tu:
Japonské burzy po prudkom poklese rástli
Pod pokles tokijského indexu sa podpísalo nadmerné posilňovanie japonského jenu oproti doláru, čo má negatívny vplyv na exportérov. Ďalšie posilnenie japonskej meny nastalo aj napriek varovaniu skupiny štátov G 7.
Japonsko sa v druhej polovici 80. rokov stalo ekonomickou veľmocou. Preto prudko rástla aj hodnota burzového indexu Nikkei. Svoje maximum dosiahol na konci decembra v roku 1989 na úrovni 38 957 bodov. Odvtedy stratil viac ako 32tisíc bodov.
V strednej Európe sa včera najviac prepadla budapeštianska burza – takmer o desať percent. Burza vo Frankfurte skončila obchodovanie s jednopercentnou stratou.
Na burzách vládne panika
„Súčasný vývoj na akciových trhoch nemá podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža „nič spoločné s realitou“. Ide o prejav čistej paniky, myslí si.
„Vďaka panike investori nevidia rozdiel medzi spoločnosťami so stabilnými ziskovými vyhliadkami a spoločnosťami, ktoré čelia existenčným problémom,“ dopĺňa Vladimír Šošovička z ČSOB AM.
Analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo k tomu ešte dodáva, že prudké posilnenie kurzu dolára oproti euru na konci leta prišlo najmä pre stratu dôvery investorov „v odolnosť európskeho hospodárstva“.
Posilňovanie dolára je spôsobené aj sťahovaním sa investorov z ostatných trhov a mien späť do USA.
Sedmák: Atmosféra v Ázii je veľmi ponurá
RASTISLAV SEDMÁK importuje z Číny obuv, kabelky, tašky, motocykle. Pravidelne navštevuje aj výstavy v Číne a Hongkongu. Tohtoročné jesenné výstavy sú podľa neho výrazne poznačené svetovou finančnou krízou.
Aká nálada panuje v Ázii?
„Môžem to posúdiť z pohľadu odberateľa, ktorý každý rok chodí na jednu z najväčších výstav na juhovýchode Číny v Guangzhou. Je to asi dve hodiny vlakom od Hongkongu. V troch fázach trvá približne tri týždne a je zameraná v podstate na všetko, – od klinčekov cez automobilový, strojársky, potravinársky a textilný priemysel. Kým po iné roky boli tieto výstavy silné, teraz boli prázdne expozície.“
Málo firiem prezentovalo svoje produkty?
„Nejde veľmi o vystavovateľov. Tých je stále dostatok. V Guangzhou totiž vystavujú hlavne čínske firmy, takzvaná China commodity sphere. Celková atmosféra na oboch výstavách – aj v Guangzhou aj v Hongkongu je veľmi ponurá. Boli to asi najpesimistickejšie výstavy.“
Takže nejde zatiaľ ani tak o krízu ázijských producentov, ako o krízu svetových exportérov čínskych výrobkov?
„V Číne, vám samozrejme, nedajú pocítiť, že niečo neklape. Dá sa to len vycítiť z atmosféry. Kríza bola badateľná hlavne v asi historicky najmenšom počte návštevníkov. Tí totiž chodia z celého sveta, z USA, Európy, Blízkeho východu. Pravdou však je, že v Hongkongu, kde bola výstava zameraná na módne doplnky, bol aj výrazne menší počet vystavovateľov ako po iné roky. Tu však vystavovali aj výrobcovia z Brazílie, Talianska či z Malajzie.“
Návšteva takýchto výstav sa plánuje mesiace dopredu.
„Áno, musia sa aj zaregistrovať, aby mohli prísť. Tieto výstavy sú považované za miesta na získavanie nových a udržiavanie existujúcich obchodných kontaktov. Predpokladám, že ich v tejto situácii nepovažovali za absolútne nevyhnutné.“
Dá sa teda povedať, že začínajú byť firmy v kríze?
„Určite áno.“
(rag)
;)
