BRATISLAVA.
Giniho koeficient meria nerovnomernosť rozloženia príjmov, čím väčšia hodnota na stupnici od 0 po 100, tým väčšia nerovnomernosť.
Správa hovorí o nerovnostiach príjmov a miere chudoby vo všetkých 30 krajinách OECD. Podľa údajov do skupiny krajín s najnižšou hodnotou, a teda krajín s najnižšími príjmovými rozdielmi, patrí Dánsko a Švédsko (0,23). Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili Turecko a Mexiko (0,43 a 0,47).
Za ostatných 20 rokov sa vo viac ako troch štvrtinách krajín OECD zväčšila priepasť medzi bohatými a chudobnými.
Správa tiež konštatuje, že ku zníženiu ekonomického blahobytu obyvateľstva krajín OECD prispeli demografické zmeny, ktoré vyústili do zmenšenia veľkosti domácností. Uvedené posuny v demografickom zložení obyvateľstva krajín OECD boli sprevádzané zmenami v relatívnych príjmoch rôznych skupín populácie. Mladá generácia zaznamenala zníženie príjmov vo väčšine krajín, zatiaľ čo starší občania na konci pracovného života profitovali v tejto oblasti najviac.
Vzrástla najmä chudoba mladých ľudí a rodín s deťmi, v priemere jedno dieťa z ôsmich žilo v roku 2005 v chudobe. OECD zdôrazňuje, že detská chudoba je rozhodujúcim faktorom sociálneho postavenia človeka v dospelosti, od ktorého závisí, ako bude žiť, koľko bude zarábať a aký bude jeho zdravotný stav.
V poslednej časti sa správa OECD venuje porovnaniu politických stratégií znižovania chudoby a nerovností, pričom poukazuje na skutočnosť, že najväčší podiel na zvýšení nerovností za ostatných 20 rokov mali zmeny na trhoch práce. Preto by vlády mali v prvom rade reagovať na tento fakt a sústrediť sa skôr na zvyšovanie zamestnanosti ako na zvyšovanie výdavkov na sociálnu oblasť (dávky v nezamestnanosti, predčasné dôchodky a i.).
Zvyšovanie úrovne vzdelania obyvateľstva je taktiež jednou z účinných ciest dosahovania ekonomického rastu, z ktorého môžu benefitovať všetky vrstvy spoločnosti.
TASR dnes informoval Tlačový a komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí SR.
