MOCHOVCE. Slovenské elektrárne (SE) dnes oficiálne začali práce na dostavbe tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Do ich dokončenia spoločnosť investuje takmer 2,78 miliardy eur (83,75 miliardy korún), čo je o polovicu viac, ako sa doposiaľ predpokladalo. Podľa SE budú oba bloky po spustení v roku 2012 a 2013 pokrývať viac ako pätinu spotreby elektriny na Slovensku. Pre vyššiu investíciu do Mochoviec možno elektrárne prehodnotia ďalšie projekty.
Tretí a štvrtý blok elektrárne v Mochovciach sa začal stavať v roku 1987, projekt však bol pre nedostatok financií zastavený o päť rokov neskôr. Ich technologická časť je rozostavaná na 30 percent, stavebná časť na 70 percent. Podľa skorších informácií si mal celý projekt dostavby vyžiadať 1,8 miliardy eur (54,2 miliardy korún).
Dôvodom navýšenia investície je podľa SE zdraženie materiálu a práce, ako aj posilnenie koruny voči euru. "Slovenské elektrárne zafinancujú projekt z vlastného prevádzkového toku kapitálu. Až do dokončenia projektu si akcionári nebudú vyplácať podiely zo zisku," uviedol generálny riaditeľ talianskej spoločnosti Enel Fulvio Conti. Enel je väčšinovým vlastníkom najväčšieho slovenského výrobcu elektrickej energie, časť podielu v podniku si ponechal vo svojom vlastníctve štát.
Conti tiež pripomenul, že pre vyššie investície do dokončenia Mochoviec môže talianska spoločnosť prehodnotiť ďalšie projekty na Slovensku. Spoločnosť už skôr informovala, že chce v krajine do roku 2013 investovať 110 miliárd korún (3,65 miliardy eur).
Väčšinu z viac ako 80-miliardovej investície v Mochovciach pohltí jadrová časť. Elektrárne už prípravné práce, najmä výstavbu infraštruktúry, začali vlani. Do konca tohto roka chcú podpísať konečné zmluvy s dodávateľmi prác aj technológií. Na reaktorovej sále by sa malo začať pracovať na budúci rok vo februári a stavebné práce budú vrcholiť koncom roka 2010, keď bude na stavenisku pracovať asi 4000 ľudí. Jadrovú časť Mochoviec by podľa denníka Pravda malo dokončiť konzorcium českej Škody JS, ktorá patrí do ruskej skupiny OMZ, ruského Atomstrojexportu a slovenských firiem Enseco, VUJE a Inžinierske stavby Košice.
Slovenské elektrárne majú na dokončenie jadrovej elektrárne platné stavebné povolenie ešte z 80. rokov ako aj povolenie od Úradu jadrového dozoru. Ešte pred jej uvedením do prevádzky musia doložiť štúdiu, ktorá posúdi vplyv nových blokov na životné prostredie. Obvykle sa však táto štúdia vypracováva pred spustením výstavby.
Nové bloky ruského typu s výkonom 880 megawattov majú predovšetkým nahradiť výpadok elektrickej energie po nútenom odstavení dvoch blokov jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo pred vstupom do EÚ. Až do dokončenia Mochoviec bude musieť krajina dovážať ročne najmenej 5000 gigawatthodín elektrickej energie.
Ekologickí aktivisti z občianskeho združenia Za matku Zem kritizovali slovenskú vládu, že podporuje dostavbu elektrárne, v ktorej sa má využiť "zastaralá sovietska technológia". Spochybnili tiež neškodnosť jadrových zdrojov. "Jadrové elektrárne produkujú najnebezpečnejší odpad, ktorý ľudstvo dokázalo vytvoriť. Atómový priemysel už viac ako 60 rokov nie je schopný bezpečne tento odpad likvidovať," uviedlo združenie vo vyhlásení.
Elektrinu z Mochoviec už dva bloky dodávajú. Prvý od leta 1998, druhý blok od konca roku 1999. Každý vyrobí ročne asi 3000 gigawatthodín elektrickej energie, čo pokrýva asi desatinu spotreby elektrickej energie v krajine. Ďalšie jadrové elektrárne sú v Jaslovských Bohuniciach.
Slovenská vláda, ktorá je známa ústretovým postojom k jadrovej energetike, uvažuje aj o výstavbe piateho bloku v Jaslovských Bohuniciach. "Vláda má záujem o reaktor západného typu v Bohuniciach," povedal dnes premiér Robert Fico. Zatiaľ však nie je rozhodnuté, kto ju bude financovať. Vláda by mala do decembra posúdiť možnosti financovania stavby nového jadrového bloku. Podľa premiéra bude mať vláda najmä záujem o nájdenie partnera, ktorý by projekt spolufinancoval.
Podľa aktivistov Fico podporuje zastaraný projekt
Občianske združenie (OZ) Za matku Zem považuje vyjadrenia Roberta Fica na dnešnej tlačovej konferencii k dostavbe Atómovej elektrárne Mochovce (EMO) za zavádzanie verejnosti a presadzovanie zastaraného projektu ohrozujúceho bezpečnosť krajiny. "Chváliť sa technológiou, ktorá má viac ako 35 rokov a nespĺňa bezpečnostné normy jadrových elektrární západnej Európy, je návratom k energetickej politike krajiny pred rokom 1989," uviedol pre agentúru SITA predseda OZ Za matku Zem Pavol Široký. Podľa neho to dokumentuje aj skutočnosť, že obyvatelia Slovenska nemajú možnosť sa k projektu vyjadriť a takmer všetky dokumenty o elektrárni sú tajné. Združenie nesúhlasí s dostavbou elektrárne v Mochovciach, ktorú považuje za rozvoj neudržateľnej, environmentálne neakceptovateľnej a finančne nenávratnej energetiky.
OZ Za matku Zem zároveň vyjadruje obavu, že talianska spoločnosť Enel, ktorá vlastní 66 % akcií Slovenských elektrární, a.s., bude elektrinu z mochoveckých jadrových blokov vyvážať do zahraničia. "Slovensku tak okrem dlhov za Mochovce ostane iba jadrový odpad z elektrárne a deficit financií v Národnom jadrovom fonde," uviedol Široký a dodáva, že elektráreň doposiaľ nemá ani posúdenie vplyvov stavby na životné prostredie, čím dochádza k vážnemu porušovaniu európskej, ale aj slovenskej legislatívy.
Podľa občianskych aktivistov vláda SR presadzovaním dostavby Mochoviec zároveň porušuje vlastné programové vyhlásenie. "Dostavba Mochoviec len zvýši závislosť Slovenska na dovoze jadrového paliva z Ruska, čo je v rozpore s deklarovaním znižovania závislosti krajiny na dovoze energetických surovín," konštatuje Široký.
Fica mrzí postoj Bruselu k fóru
Premiéra Roberta Fica nemilo prekvapil postoj Európskej komisie (EK) k zasadnutiu Európskeho jadrového fóra (ENEF). "Mrzí ma, že v období renesancie jadrovej energetiky, EK nenominovala na fórum ani jedného svojho člena. ENEF si nevymyslelo ani Slovensko ani Česká republika. My však máme záujem na jeho pôsobení. Tým ako keby sa vytváral vzťah komisie k tejto inštitúcii," povedal v úvodnom príhovore počas zasadnutia ENEF Fico.
Podľa slovenského premiéra energetickú bezpečnosť treba vnímať v nadnárodnom kontexte. "Jadrová energetika si musí nájsť svoje miesto tak na politickom ako aj na odbornom poli. Využívanie jadra zapadá do fenoménu globalizácie a je výzvou nielen kvôli energetike samotnej, ale aj kvôli možnosti nájdenia cesty z finančnej a hospodárskej krízy. Ak chce Európska komisia obstáť v konkurencii musí uskutočniť veľa zmien aj v oblasti energetiky," zdôraznil Fico.
So zvýšením využívania jadrovej energetiky v Európskej únii (EÚ) súhlasí aj premiér Českej republiky Mirek Topolánek. "Ja som rád, že jadrová energetika nie je v Európe už tabu. Na druhej strane je však jadro v EÚ na ústupe. Únia zatiaľ vôbec neodporučila masívne rozvíjať jadrovú energetiku. Musíme našu debatu posunúť ďalej. Bez jadra sa totiž v budúcich rokoch nezaobídeme. O tom som presvedčený," konštatoval Topolánek.
Európske jadrové fórum, ktoré sa venuje otázkam jadrovej energetiky v Európskej únii, sa koná 3. a 4. novembra v Bratislave. Hlavnými organizátormi podujatia sú Slovensko a Česká republika.
SITA
