BRATISLAVA. Podniky na Slovensku neprestávajú ohlasovať hromadné prepúšťania. Posledné čísla hovoria, že za november príde o prácu tisíc ľudí. Pridajú sa tak k októbrovým negatívnym štatistikám.
„Trh práce sa vyvíja v týchto dňoch veľmi dynamicky a každý deň so sebou prináša nové skutočnosti. Reálne dopady finančnej krízy preto budeme poznať až koncom roka a v priebehu budúceho roka,“ povedal Peter Zeman z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Jasné je však dnes podľa neho to, že kríza jednoznačne už zasiahla automobilový a strojársky priemysel. Včera navyše ohlásila zatvorenie prevádzky v Liptovskom Mikuláši obuvnícka firma Gabor. Firma v súčasnosti zamestnáva 410 pracovníkov. Nutnosť zatvorenia závodu spoločnosť Gabor však nezdôvodnila finančnou krízou, ale nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov a vysokou fluktuáciou zamestnancov.
Robert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska si myslí, že kríza najviac dolieha na podniky, ktoré vyrábajú tovar dlhodobej spotreby. Tým sú práve autá, ale aj elektronika. „Tieto výrobky nie sú nevyhnutne potrebné pre život a ich nákup môžu ľudia bez väčších problémov odložiť na neskôr,“ povedal Kičina.
Ponúkajú svojich ľudí
Automobilový a elektrotechnický, ale napríklad už aj odevný či obuvnícky priemysel majú ešte jednu – v súčasnosti – veľkú nevýhodu. Väčšinu svojej produkcie vyvážajú na zahraničné trhy. Podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho sú najohrozenejšie práve tie sektory, ktoré sú výrazne orientované na export. Valachy si však myslí, že naši výrobcovia spotrebnej elektroniky by nemali byť výrazne zasiahnutí, keďže produkujú tovar, ktorý sa stále dobre predáva.
Ponuky na prácu potvrdzuje aj Vlado Kalina zo Združenia elektrotechnického priemyslu. „Ide hlavne o výrobu LCD panelov. Aj keď sme si mysleli, že ich výroba je na Slovensku už na maxime, analýzy ukazujú, že máme stále ešte kapacity, o ktoré je zo strany hlavne ázijských spoločností záujem,“ hovorí Kalina.
Napriek tomu už aj elektrotechnický priemysel pocítil prvé tlaky. „Okrem avizovanej spoločnosti Embraco na Spiši, vieme o jednom výrobcovi autokabeláže, ktorý ponúkol svojich 120 zamestnancov, pre ktorých nemá prácu, nášmu členovi s rovnakým sortimentom,“ hovorí Kalina. Podľa neho príde na Slovensku o prácu asi 2000 ľudí pracujúcich práve v tomto odvetví.
Predpovedať nechcú
Problémy už avizujú aj textilky a výrobcovia odevov. „V súčasnosti naše spoločnosti pociťujú pokles zahraničného dopytu po textilnej a odevnej produkcii a opatrnejší prístup k úverovaniu v krajinách rozhodujúcich odberateľov,“ povedal Dušan Gajdúšek z Asociácie textilného a odevného priemyslu. Dôvodom je práve vysoký export. „Na zahraničných trhoch máme až 86 percent svojej produkcie. Turbulencie na týchto trhoch sa tak prenášajú aj do vývoja v domácom výrobnom odvetví,“ hovorí Gajdúšek.
Ani úrady práce sa však neodvažujú predpovedať, v ktorých sektoroch by ešte mohlo nastať výraznejšie hromadné prepúšťanie. „Bolo by to veľmi špekulatívne,“ hovorí Zeman.
Najmenej by sa však podľa Valachyho mala kríza dotknúť sektorov, ktoré sú naviazané na domáci dopyt. Tým sú hlavne služby a maloobchod.
Podľa informácií z úradov práce je stále záujem o remeselníkov či linkových operátorov. Stále nevymizli ani nedostatkové profesie, ako vysokošpecializovaní lekári, grafici.
Diaľnice môžu pomôcť
Ak sa z rôznych strán množia správy o prepúšťaniach, treba povedať aj to, že momentálne je voľných vyše 16–tisíc pracovných miest. Pokiaľ sa vláde podarí vyriešiť aspoň výstavbu súkromnej diaľnice z Nitry do Zlatých Moraviec, vzniknú na trhu ďalšie pracovné príležitosti, samozrejme, pre ľudí schopných pracovať v stavebníctve.
Keď ste navyše, dostanete odstupné
Pre ekonomickú krízu sa na Slovensku opäť začalo šíriť to, čo tu už niekoľko rokov bolo skôr výnimočné - hromadné prepúšťanie.
Zamestnanec môže dostať výpoveď aj vtedy, ak sa z organizačných dôvodov stane nadbytočným. Umožňuje to Zákonník práce. Ak má takto za 90 dní prísť o prácu najmenej 20 ľudí, ide o hromadné prepúšťanie, a to je pre zamestnávateľa synonymom opletačiek s úradmi i vlastnými zamestnancami. Aj tomu sa však dá vyhnúť.
Svedčí o tom aj prípad jednej fabriky z automobilového priemyslu, o ktorom nám napísali jej zamestnanci.
Spoločnosť podľa nich „plánuje prepustiť určite viac ako 20 zamestnancov za 90 dní“, no inak ako pod hlavičkou hromadného prepúšťania. Ľudia, ktorí chcú zostať v anonymite, píšu, že firma im individuálne postupne podsúva „premyslené“ dohody o skončení pracovného pomeru.
Ak by takéto dohody navrhli zamestnanci, zamestnávateľ má o starosť menej. Už s nimi alebo ich zástupcami nemusí prerokovať „opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu“, ani ich informovať o tom, prečo, koho a na základe čoho chce prepustiť. A takisto o tom nemusí informovať úrad práce.
Skončenie pracovného pomeru dohodou má výhodu aj oproti klasickej výpovedi. Ak niekto takú dostal z organizačných dôvodov, zamestnávateľ nesmie tri mesiace obnoviť jeho pracovné miesto. Tak sa má zabrániť zneužívaniu tejto možnosti.
Jozef Čavojec
Kto má nárok na odstupné
Kto dostal výpoveď pre nadbytočnosť, alebo preto, že jeho zamestnávateľ končí, alebo začína na inom mieste, má nárok na odstupné. Ak vo firme odpracoval najmenej päť rokov, dostane najmenej tri priemerné mesačné zárobky. Inak o jeden mesačný plat menej.
Pri odchode zo zamestnania dostane odstupné a ešte mu za výpovednú dobu patrí mzda. Možné to je aj vtedy, ak sa zamestnanie skončí dohodou zo spomenutých dôvodov.
Trh práce sa vyvíja v týchto dňoch dosť dynamicky a každý deň so sebou prináša nové skutočnosti. Reálne dopady finančnej krízy preto budeme poznať až koncom tohto a v priebehu budúceho roka.
Peter Zeman, tlačové oddelenie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Kliknite - obrázok zväčšíte.
