BRATISLAVA. Štatistický úrad včera zavŕšil éru nadpriemerne vysokého ekonomického rastu Slovenska. V treťom štvrťroku si podľa prvých predbežných odhadov naša ekonomika polepšila o vyše sedem percent. To je podľa dostupných prognóz na nasledujúce roky nedostihnuteľná méta. Aj napriek tomu by sme na budúci rok mali byť najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v Európskej únii. Dobrou správou je aj, že inflácia sa minulý mesiac spomalila.
Čísla napadne kríza neskôr
Do údajov štatistikov sa ešte nedostala kríza. Sú totiž z obdobia júl až september. Finančná kríza naplno prepukla v polovici septembra po páde americkej banky Lehman Brothers a do ekonomík sa začala prenášať až v priebehu októbra. Slovensko zatiaľ postihla tým, že niektoré firmy začali pre pokles dopytu zo zahraničia prepúšťať. Od októbra do polovice novembra prišlo o prácu u nás asi dvetisíc ľudí. Keďže údaje štatistikov toto postihnúť ešte nemohli, v správe sa hovorí o výraznom raste zamestnanosti. Tá v treťom štvrťroku stúpla o vyše tri percentá, keď u nás pracovalo dokopy 2,26 milióna ľudí.
V posledných mesiacoch roka to však bude o inom. Rast nezamestnanosti nebude taký veľký, ak nejaký vôbec bude, a spomalí sa aj ekonomika. „Slovensko však má šťastie, že niektoré investície z minulosti sú stále v nábehovej fáze. Spomalenie ekonomiky preto nebude také drastické ako v západnej Európe,“ hovorí ekonóm ČSOB Marek Gábriš. Ekonómovia odhadujú, že vo štvrtom štvrťroku sa rast spomalí pod päť percent.
Eurozóna sa už prepadá
V eurozóne to je o inom. Väčšina vyspelých štátov speje do recesie, ekonomiky im klesajú. V recesii sa ocitla aj eurozóna ako celok. V dvoch štvrťrokoch po sebe klesla zhodne o 0,2 percenta. Do recesie má namierené aj susedné Maďarsko, Čechom sa však celkom darí.
Otáznik visí nad tým, či sa neskôr nevyberieme cestou pobaltských štátov, ktoré sa v priebehu pár rokov prepadli z dvojciferného hospodárskeho rastu až do recesie. Ekonóm ING Bank Ján Toth hovorí, že nám to nehrozí. „Veľmi tomu neverím, lebo stále nabiehajú nové investície. Výrobu rozširuje Samsung a Sony,“ povedal. Nad vodou by nás mal držať podľa neho aj rast platov a naň naviazaná spotreba. „Súkromný sektor sa bude snažiť o zmiernenie nárastu platov, no vo verejnom sektore sa rast platov spomaľovať nebude,“ povedal Tóth.
Pobaltskému scenáru by sme sa mali vyhnúť aj preto, že sme sa nezadlžovali ako tam. Objem úverov tam v rokoch 2003 až 2007 stúpol osemnásobne. „U nás tiež objem úverov rástol rýchlo, ale podstatne pomalšie ako v Pobaltí,“ povedal ekonóm Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Vlani bol podiel dlhov domácností na hrubom domácom produkte u nás necelých 16 percent, zatiaľ čo napríklad v Estónsku či v Lotyšsku to bolo cez 40 percent. „Bol tam priveľký úverový boom, čo sa prenieslo do vysokého rastu cien nehnuteľností a platov. Táto úverová bublina jednoducho spľasla, preto išli do mínusov,“ povedal Tóth.
