BRUSEL, BRATISLAVA. Bude to jeden z najťažších summitov za posledné roky. Zhodujú sa pozorovatelia. Podľa nich lídri 27 štátov únie budú riešiť niekoľko problémových oblastí naraz. Čakajú ich rokovania o tom, ako oživiť potácajúcu sa európsku ekonomiku, a Íri majú oznámiť, za akých podmienok budú opäť hlasovať o Lisabonskej zmluve.
Najhorúcejšia diskusia sa však očakáva o klíme, respektíve o tom, ako starý kontinent prispeje k celosvetovému znižovaniu emisií CO2. Proti sebe sa už postavili starí a noví členovia, z ktorých najmä Varšava hrozí, že využije právo veta.
Obavy o ceny elektriny
Európska únia sa už dávnejšie zaviazala, že do roku 2020 zníži o pätinu objem emisií skleníkových plynov a o rovnaké číslo zvýši aj množstvo vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov – solárnych panelov a veterných elektrární. Teraz chce určiť presné pravidlá, ako sa k týmto číslam dopracovať. Slovensko, Poľsko a ďalšie východoeurópske štáty vyrábajú veľkú časť energie spaľovaním uhlia a majú aj energeticky náročný priemysel.
Nepáči sa im, že podľa nových pravidiel by si elektrárne museli kupovať tzv. emisné povolenky. Mohlo by sa to odraziť na vyšších cenách elektriny, čo je potenciálne výbušná téma pre voličov.
„Chceme podporiť klimatický balíček, no želáme si, aby veľké krajiny brali do úvahy naše predchádzajúce úsilie,“ povedal premiér Robert Fico pre AFP. Slovensko podľa neho v rokoch 1990 až 2005 znížilo emisie CO2 o 33 percent.
Nespokojná Angela
Obavy o priemysel i spotrebiteľov má aj poľská vláda. Očakáva tvrdé rokovania, ktoré sa môžu pretiahnuť až do soboty. „Pokiaľ ide o Poľsko, nemôžeme súhlasiť s pozíciu, keď najchudobnejšie štáty Európskej únie znášajú najväčšie bremeno,“ povedal minister financií Jacek Rostowski podľa Reuters.
Ako možný kompromis sa črtá návrh, aby nováčikovia nabehli na systém povoleniek o niečo neskôr a vznikol tzv. fond solidarity, z ktorého by sa kompenzovali straty postkomunistických štátov z finančne náročnej obnovy elektrární.
Silné výhrady má prekvapivo aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá sa doteraz prezentovala ako hlavná bojovníčka proti globálnemu otepľovaniu. Rok pred parlamentnými voľbami otočila a tvrdí, že prvoradé je, aby klimatický balíček neohrozil nemecký priemysel a pracovné miesta, ktoré teraz čelia celosvetovej kríze.
„Bola by veľká chyba Európy, kedy dala signál, že znižuje ambície práve vtedy, keď sa napríklad Američania približujú k jej stanovisku,“ vyzval na kompromis šéf Európskej komisie José Manuel Barroso.
Únia neprijme žiadnu dohodu o klíme, ktorá by ohrozila pracovné miesta alebo investície v Nemecku. O to sa postarám.
Angela Merkelová, nemecká kancelárka
