BRATISLAVA. Práve výroba teplej vody spolu s kúrením predstavujú podľa Karla Polaneckého z organizácie Greenpeace najväčšiu časť slovenskej spotreby zemného plynu. "Už dnes dostupnými technológiami vieme podstatne znížiť energetickú náročnosť budov, a teda aj účty, emisie skleníkových plynov a aj závislosť od plynu z Ruskej federácie," konštatoval dnes pre TASR.
O vykurovanie biomasou (pálenie dreva, brikiet z pilín, peletiek zo sena...) je z roka na rok väčší záujem, problémom je však nedostatočná legislatíva, chýbajúce dotačné mechanizmy a slabá osveta, uviedol dnes pre TASR Pavol Široký zo združenia Za matku Zem. Objasnil, že investície v tomto prípade pre domácnosti sú od 1327 eur (40.000 Sk), pričom ich návratnosť je okolo troch rokov. Ako pokračoval, záleží na konkrétnej domácnosti, aký kotol si vyberie, bežným spotrebiteľom odporúča tie na palivové drevo. Existujú tiež napríklad kotly na drevnú štiepku či peletky, pri tých sú počiatočné investície vyššie a ich návratnosť dlhšia, doplnil.
Na vykurovanie menších objektov sa dá tiež využiť aj geotermálna energia prostredníctvom tzv. tepelných čerpadiel, počiatočné investície však dosahujú okolo 3319 eur až 4979 eur (100.000 až 150.000 Sk), vysvetlil Široký. Geotermálna energia, ktorej zdroje pochádzajú najmä z geotermálnych vôd, sa v súčasnosti využíva asi v 40 lokalitách na vykurovanie objektov, v poľnohospodárstve, na chov rýb a rekreáciu. Najvýznamnejšou perspektívnou lokalitou z hľadiska jej využívania je Košická kotlina. Ako sa uvádza v Koncepcii geologického výskumu a prieskumu územia SR do roku 2011, Slovensko má vďaka svojim prírodným podmienkam významný potenciál geotermálnej energie, ktorá sa odhaduje na 5538 MW. Zdroje tejto alternatívnej energie sú po našom území rozptýlené.
Kúrenie či ohrev vody možno okrem využívania plynu zabezpečiť aj solárnym ohrevom vody. Pri tom treba nainštalovať slnečné kolektory, zásobník a reguláciu, pričom prvotná investícia sa pohybuje okolo 3000 eur (90.378 Sk). Návratnosť je pomalá, preto európske štáty vytvárajú dotačné programy, podotkol Polanecký. V prípade využívania slnečnej energie odporúča Široký domácnostiam, ktoré chcú teplú vodu využiť aj na vykurovanie, zabezpečiť si viac ako 200-litrový bojler.
Slovenská vláda dlhodobo ignoruje programy úspor energie, zvyšovanie energetickej efektívnosti a rozvoj domácich obnoviteľných zdrojov energie, upozorňujú environmentalisti. Podľa nich pritom ide o tri piliere, ktoré by krajine pomohli ľahšie prekonať energetickú krízu i súčasné problémy s dodávkami zemného plynu. "Vláda namiesto zvyšovania energetickej nezávislosti SR prehlbuje našu závislosť od dovozu energetických zdrojov zo zahraničia," povedal Polanecký. Okrem rozvoja domácich obnoviteľných zdrojov vidí Greenpeace budúcnosť hlavne v programoch zvyšovania energetickej efektívnosti a úspor.
"Vláda by napríklad mohla spustiť masívny celoslovenský grantový program, ktorý by pomohol občanom a prevádzkovateľom škôl a nemocníc účinne si zatepliť budovy," uviedol Polanecký s tým, že financie by v tomto prípade nemali byť problém. Takzvané nízkoenergetické budovy majú približne o dve tretiny nižšiu spotrebu než bežné stavby a pritom stoja iba približne o päť až osem percent viac. Len zatepľovaním samotným sa dá znížiť spotreba plynu o desiatky percent. "A to je len jeden z možných krokov," uzavrel.
