ZVOLEN. Stavba kotolní na biomasu sa stala výhodnejšou nielen pre udržateľné nižšie ceny za teplo a ohrev vody, ale aj pre nezávislosť od výkyvov v dodávkach plynu.
Projekt komplexného využitia biomasy v lokálnej energetike začala pred niekoľkými rokmi realizovať energetická skupina Intech Slovakia. Chod kotolní v jednotlivých mestách dnes zastrešuje spoločnosť Národná energetická.
Ako pre TASR povedal konateľ spoločnosti Rimavská energetická Ivan Ďuďák, v oblasti Slovenského Rudohoria sa počas uplynulých troch rokov vytvoril komplexný systém energetického využitia biomasy, prvý tohto druhu na Slovensku a ojedinelý aj v rámci strednej a východnej Európy. Do projektu sa zatiaľ zapojili mestá Hriňová, Revúca a Hnúšťa a niekoľko priemyselných podnikov, medzi nimi napríklad PPS Group Detva.
Projekt začali realizovať v Hriňovej. Kotol na spaľovanie biomasy tam odovzdali do užívania na jar 2006. V meste bola súčasne vytvorená divízia Biopalivá, ktorá spracováva a dodáva do kotolne biopalivá.
O niekoľko mesiacov neskôr sa do projektu zapojila aj strojárska spoločnosť PPS Group Detva, ktorá zrealizovala zmenu paliva zo zemného plynu na biomasu. Podľa Ďuďáka detvianska firma je dnes v kraji jediným veľkým výrobcom, ktorý si z biomasy vyrába podstatnú časť tepla. Objem vyrobeného tepla z alternatívnych zdrojov tam predstavuje až 80.000 GJ za rok.
O rok neskôr využili výsledky projektu aj v Revúcej. Investorom bola spoločnosť Hriňovská energetická a dodávateľom paliva jej divízia Biopalivá. Kotolňu na spaľovanie biomasy dali do užívania vlani vo februári.
Na konci roku 2008 zrealizovali aj projekt využívania biomasy v Hnúšti. Okrem bytov a mestských podnikov v meste by malo teplo z kotolne prúdiť aj do areálu obnoveného priemyselného parku.
Podľa Ďuďáka sa v súčasnosti pripravuje podobný projekt aj pre mesto Tisovec. Kotolne na biomasu vzniknú buď v areáli závodu CSM, alebo niekde inde v rámci mesta. "Projekt by sa mal zrealizovať na budúci rok," uviedol Ďuďák pre TASR.
V súčasnosti sa teda viac ako 200.000 GJ tepla v regióne vyrába z biomasy a po spustení hnúštianskeho priemyselného parku sa projekt rozšíri o ďalších 100.000 GJ. "Tým sa ročne nahradí takmer 10 miliónov m3 zemného plynu, čo predstavuje úsporu 4,31 milióna eur (130 miliónov Sk)," konštatoval Ďuďák.
Treba však pripomenúť, že aj kotolne na biomasu využívajú v období veľkých mrazov plyn na dokurovanie. Biomasa postačuje na vykurovaciu teplotu okolo 20 stupňov Celzia len vtedy, ak je vonkajšia teplota len málo pod bodom mrazu. Ak však padá pod mínus desať stupňov Celzia, je potrebné na požadovanú teplotu dokurovať plynom.
Ak by v najbližších dňoch došlo k celkovému obmedzeniu dodávok plynu do biokotolní, tak by sa podľa Ďuďáka v prvom rade obmedzila výroba teplej vody, prípadne by sa na dve hodiny denne obmedzili dodávky tepla.
