GBELY. Prvé ložisko ropy na Slovensku bolo objavené v Gbeloch 10. januára 1914. Ropa sa z neho začala priemyselne ťažiť 13. januára a odvtedy sa jej na našom území vyťažilo 3,5 milióna ton. Najvyššia ťažba na slovenskom území bola dosiahnutá v roku 1963 - 84.500 ton ropy.
Priekopníkom v ťažbe a využití zemného plynu, sprevádzajúceho náleziská ropy, bol gbelský sedliak Ján Medlen. Ten v roku 1913 zistil, že na jeho pozemkoch uniká zo zeme plyn, ktorý sa dá ľahko zapáliť, a využil ho na vykurovanie svojho domu. V zemi na mieste výronu plynu postavil jednoduchý zásobník z tehál utesnený hlinou a plyn odtiaľ viedol zakrytou priekopou do svojho domu. Nahromadený plyn však jedného dňa vybuchol a odniesol strechu domu. Nešťastie bolo príčinou, že sa na Záhorí objavili geológovia a prieskumníci a začalo sa s hľadaním ropy. Prvá sonda sa začala vŕtať 28. októbra 1913 pomocou pojazdnej ručnej vŕtacej súpravy. V hĺbke 163-168 m objavili ložisko ťažkej ropy a po úspešných čerpacích skúškach sa začalo v Rakúsko-Uhorsku s ťažbou. Z prvej sondy sa denne ťažilo asi 15 ton ropy.
Ropa sa stala počas prvej svetovej vojny vzácnou surovinou, čo sa prejavilo na jej stúpajúcej cene. Rakúsko-uhorská vláda preto ťažbu zvyšovala. Do vzniku ČSR sa v Gbeloch vyťažilo 29.362 ton ropy a na jej ťažbe pracovalo približne 400 robotníkov.
Ropa z náleziska v Gbeloch patrí medzi ťažké ropy. Je to olejovitá kvapalina zelenej farby. Pôvodne sa používala aj na liečenie. Na mieste jej prvého nálezu sa nachádza pamätná tabuľa a jej objaviteľa Jána Medlena pripomína v Gbeloch na Naftárskej ulici pamätná busta.
Piesčité vrstvy po vyťaženej rope a plyne sa v súčasnosti na Záhorí používajú ako zásobníky zemného plynu. Okrem Záhoria sa miestne nálezy ropy menšieho významu nachádzajú aj na východnom Slovensku v oblasti Mikovej pri Medzilaborciach a na Kysuciach.
