BRATISLAVA. Slovensko aj v čase plynovej krízy hľadí na východ smerom do Moskvy s dôverou. Vieru v Rusko ako partnera a garanta nášho rozvoja najlepšie dokumentuje výrok Vladimíra Mečiara, ktorý po návrate z návštevy Ruska v roku 1991 vyhlásil, že práve priniesol stotisíc pracovných miest pre Slovensko. Zo Slovenska sa nakoniec brána pre dovoz ruských surovín do Európy podľa Mečiarovho želania nestala. A nebolo ani stotisíc sľúbených miest.
Viera politikov vo vláde v Rusko zostáva. Jednoznačne promoskovské výroky v komplikovanom spore s Ukrajinou o plyn naposledy vyriekol podpredseda vlády Dušan Čaplovič zo Smeru. „Príčinu krízy vidím predovšetkým v tranzite cez Ukrajinu, ktorá sľúbila, že ho zabezpečí. Neviňme z najhoršieho Rusko,“ povedal. Rusko aj v čase plynovej krízy považuje za dôveryhodného partnera.
Vláda Roberta Fica hodnotí slovensko-ruské vzťahy dlhodobo pozitívne a podľa vyhlásení ministerstva zahraničných vecí z minulého týždňa na tom nič nezmení ani zastavenie dodávok ruského plynu.
Bez ohľadu na rétoriku sú však slovensko-ruské vzťahy predovšetkým obchodné, a priateľské gestá našej vlády na cenách ruských surovín alebo ich bezpečnej dodávke nič nezmenia. „Súčasná situácia je koncom ilúzie, ktorá trvala od osamostatnenia Slovenska, že Rusko nám za každých okolností ako priateľskej krajine suroviny poskytne,“ myslí si zahraničnopolitický analytik Alexander Duleba. Paradoxne, súčasnou krízou najviac trpia krajiny, ktoré tvrdia, že majú s Ruskom vynikajúce vzťahy – Srbsko, Bulharsko, Slovensko. „Musíme si konečne uvedomiť, že Rusku ide o biznis. Keď ide o jeho záujmy, neváha použiť dodávky surovín ako prostriedok nátlaku na svojich priateľov,“ povedal Duleba.
Práve súčasná vláda spravila voči Moskve niekoľko ústretových gest, ktoré prišli po čiastočnom ochladení vzťahov po roku 1998, keď dvakrát zostavoval vládu Mikuláš Dzurinda.
Premiér Fico dokázal, aký význam má pre neho návšteva dnes už bývalého ruského premiéra Viktora Zubkova, keď ju vlani v apríli uprednostnil pred bukureštským summitom NATO. Rusku tiež polichotil negatívny postoj Slovenska k americkému radaru v Česku a Poľsku, či neuznanie nezávislosti Kosova. Zlepšila sa aj hospodárska spolupráca.
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova môže byť ústretová a opatrná rétorika slovenských vládnych predstaviteľov dôsledkom ich inklinácie k politickým formám v Rusku. „Predseda vlády Fico sa niekoľkokrát veľmi pozitívne vyjadril o spôsobe, akým vtedajší ruský prezident Putin presadzoval vlastenectvo a národnú hrdosť.“
