Bulhari majú smolu. Nielenže sa nevedia zbaviť korupcie a mafie – ako najviac postihnutá krajina Európskej únie plynovou krízou sú pre nás varovným príkladom, ako môžeme dopadnúť, ak sa nám čoskoro nedoplnia zásoby plynu.
Desiata základná škola na sídlisku Mladost, kde inak sedí v laviciach 400 detí, je prázdna. Už tretí deň. „Školu sme museli od utorka do piatka zavrieť,“ vysvetľuje jej riaditeľka Margarita Koleva. „Žiaci dostali za úlohu prebrať si učivo doma.“
Prázdniny na striedačku
Aj ona musela, podobne ako ďalších 37 bulharských škôl, pre nedostatok plynu v balkánskej krajine vyhlásiť nečakané prázdniny. Keď v pondelok svoje brány opäť otvorí deťom z najväčšieho sofijského sídliska, zavrú sa z rovnakého dôvodu iné bulharské školy.
„Počet škôl, ktoré nefungujú, sa každý deň mení,“ hovorí novinárka Jaroslava Prochazkova, ktorá sa v najväčšom bulharskom denníku 24 hodín venuje sociálnym veciam. „Predvčerom ich bolo zatvorených 15.“
Podľa nariadenia ministerstva školstva musí svojich žiakov nechať doma každá škola, kde teplota klesne pod 18 stupňov Celzia. „Každé ráno musí riaditeľ zmerať teplotu v učebniach a potom sa rozhodne, či školu otvorí,“ povedala Prochazkova.
Aj napriek tomu, že sa neučí, pôsobí riaditeľka Koleva v strednom veku unavene. „Ten čas sme sa rozhodli využiť na výmenu okien. Inštalujeme nové, plastové, aby nám z budovy neunikalo teplo,“ vysvetľuje. Peniaze na to škola dostala od vedenia mesta a mestskej časti.
Dlhými prázdnymi chodbami školy sa občas mihnú muži v modrých montérkach. „Ale uvedomujem si, že kolegovia v iných mestách sú na tom horšie,“ hovorí Koleva. „V Plovdive, vo Varne a na vidieku sú školy zatvorené aj dlhšie.“
Tisícky Bulharov už pár dní protestujú proti vláde. Neprekáža im zima, ale korupcia.
Pacienti musia počkať
V Bulharsku, ktoré je spolu so Slovenskom jediným členom únie stopercentne závislým od ruského plynu, majú problémy aj inde. V čase, keď žiaden plyn z Ukrajiny neprúdi, sa v niektorých nemocniciach posúvajú operácie a v autobusoch sa nekúri. Nevyrábajú ani niektoré fabriky. Ich zamestnanci sedia doma. Ale nie vždy v teple.
Plynovú krízu na vlastnej koži pociťuje každý Bulhar. „Najhoršie to bolo prvé dva až tri dni,“ rozhovorí sa ekonomická expertka novín 24 hodín Mariana Želeva. „Vôbec nešla teplá voda,“ dodala.
Teplota v bytoch bola rôzna. „Niekde boli radiátory teplé, niekde úplne studené. Záviselo to od vzdialenosti teplárne,“ objasňuje Želeva. Vonku bolo vtedy mínus desať stupňov.
Podľa Želevy dodávatelia BulgarGaz a BulgarTransgaz krízu predvídali ešte v decembri a krajinu na ňu pripravili. Plyn, ktorý vopred nazhromaždili v rezervoári Čiren, sa používa na zohrievanie nespracovaného čierneho oleja, ktorý potom ide do teplární.
Stačí aspoň na teplé radiátory v domácnostiach a obmedzenú výrobu v podnikoch, ktoré sa bez plynu nezaobídu. Každý deň sa z rezervoáru odčerpá 4,2 milióna kubíkov.
Provizórne riešenie „nás zachránilo od najhoršieho“, povzdychne si Želeva. Takto môže Bulharsko podľa expertky prežiť až do jari. Vlažné radiátory sa ľudia snažia doplniť elektrickými ohrievačmi, ale v niektorých oblastiach krajiny aj drevom. Na otázku, či ich obchody mali dostatok pre každého, Želeve skáče do reči jej kolega. „My sme boli pripravení, mali sme ich doma už predtým,“ smeje sa.
Problémom však je, že ľudia budú teraz platiť účty nielen za plyn, ale aj za vysoké poplatky za elektrinu, o čo sa postarajú elektrické ohrievače. Hoci sociálne nepokoje Želeva neočakáva, „lebo ľudia chápu, že je kríza,“ v krajine, kde niektoré skupiny (napríklad penzisti) žijú od výplaty k výplate, môžu mnohí čeliť existenčným problémom.
„Účty za elektrinu chodia raz za tri mesiace,“ hovorí Želeva. „Uvidíme teda vo februári a v marci.“
Priemysel má vážny problém
Najviac plynová kríza postihla ekonomiku, ktorá má v Európskej únii už aj tak najnižší hrubý domáci produkt na hlavu. Od 6. do 15. januára podniky v dôsledku obmedzenej výroby utrpeli straty vo výške 40 milió〜nov eur. Ide napríklad o oceliarne Stomana 40 kilometrov od Sofie či chemické továrne pri Varne na pobreží Čierneho mora. Hoci zatiaľ sa pre plyn neprepúšťa, mnohí museli zostať doma s polovičným platom.
Najhorší možný scenár môže podľa Želevy nastať o tri mesiace, keď bude vidno na dno rezervoára Čiren. „Dnes je slnečno. Chvalabohu,“ hovorí na protivládnej demonštrácii 27-ročný Georgi Grudev. Počuť ho slabo, pretože dav ohlušujúco pred parlamentom kričí heslá Mafia či Červený odpad. Protestovať prišiel aj pre plyn.
Doma sa zohrieva pri elektrickom ohrievači. „Na účet za plyn sa teším,“ dodáva ironicky. „Rozhádže mi mesačný rozpočet, žijem od výplaty k výplate,“ povedal mladý právnik.
Na otázku, kto nesie vinu za chýbajúci plyn, novinárka Želeva odpovedá, že „všetky vlády za desať rokov, ktoré nediverzifikovali zdroje plynu pre Bulharsko.“ Rusov, ktorí krajinu na Dunaji podľa učebníc oslobodili dvakrát (raz od Osmanov, potom od nacistov), ľudia otvorene neobviňujú.
Rusko zatvorilo kohútiky? „Nie, nie, to by som nechcela komentovať,“ odpovedá zase riaditeľka školy Koleva.
Sofia je závislá od Ruska
Bulharsko odoberá všetok plyn od Ruska cez jediný plynovod z Ukrajiny.
Pre plynovú krízu stratili podniky 40 miliónov eur.
Žiadny prístup k plynu nemá 70 firiem, obmedzený 150.
Najťažšie sú postihnuté oceliarne a chemické továrne.
Poškodené firmy si nárokujú od dodávateľov kompenzácie.
Sofia uvažuje o spustení 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Kozloduj, ktoré pred rokmi pre EÚ zatvorila.
Dane? Načo ich platiť
SOFIA. „Turecký záchod, ktorý je akože Bulharsko, je urážka,“ hovorí s odkazom na kontroverznú výstavu českého predsedníctva v Bruseli mladík Georgi Grudev. „Ale pravdivá,“ dodáva znechutene. „Veď pozrite na zem,“ ukáže nahnevane na špinavú dlažbu v centre Sofie.
Aj on prišiel na protivládnu demonštráciu pred budovu parlamentu, ktorá pokračuje už druhý deň.
Proti korupcii, neschopnosti riešiť ekonomickú a plynovú krízu, ale aj pozastaveným eurodotáciám, ktoré podľa Bruselu bulharský štát vykrádal.
V stredu podľa agentúr prišlo dvetisíc ľudí, včera o päťsto menej. Násilnosti, ktoré si predvčerom vyžiadali desiatky zranených, sa už neopakovali. Pokojné zhromaždenie sa im vtedy podarilo zmeniť na bitku, v ktorej policajný obušok neodlišoval extrémistu a dôchodcu či vysokoškolského študenta.
Organizátori demonštrácie násilníkov na tlačovej konferencii označili „za provokatérov, ktorých niekto zaplatil“.
Aj včera však proti vláde skandovali ľudia rôzneho veku a rôznych profesií. „Ja dane neplatím,“ zveruje sa mladý podnikateľ Alexander. „Prečo by som to robil? „Tu je vláda mafie.“
„Za dvadsať rokov sa v tejto krajine nič nezmenilo,“ zlostí sa Georgi, „ani vstupom do Európskej únie“. „Nevidím v dnešnej politike nikoho, kto by tam mohol nastúpiť.“
Pavol Szalai
Autor: Zo Sofie od nášho redaktora Pavla Szalaia
