MOSKVA, BRATISLAVA. Vidina ruského plynu tečúceho cez ukrajinský tranzit je v nedohľadne. Kohútiky koncernu Gazprom ostávajú zatiahnuté.
Kto blufuje?
Nič na tom nezmenil ani telefonát ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka ruskému part〜nerovi Dmitrijovi Medvedevovi. Povedal mu, že ak Gazprom otvorí ventily pre plyn do Európy v štandardom objeme 330 miliónov kubických metrov, surovina sa určite na západ dostane. Ruská strana tvrdí, že problém je na ukrajinskej strane, ktorá komplikuje tranzit.
„Keby Gazprom od začiatku podľa dohody s úniou otvoril ventily v celom objeme, aký dodával do Európy predtým, pravdepodobne by nijaký problém s tranzitom nebol,“ myslí si analytik Karel Hirman zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Podobný názor má aj zdroj agentúry Reuters v Bruseli. „Európski pozorovatelia jasne vidia, že Rusko neposkytuje dosť plynu a vybralo si tú najkomplikovanejšiu trasu,“ povedal zdroj agentúre.
Moskva si medzitým presadila zvolanie stretnutia krajín odoberajúcich jeho plyn na sobotu do Moskvy. Kremeľ rozpo〜slal pozvánky hlavám zainteresovaných krajín. Za úniu pravdepodobne poletí až druhá liga: český minister pre priemysel a obchod Martin Říman a eurokomisár pre energetiku Andris Piebalgs. Bruselu sa podobne ako Juščenkovi nepozdáva, že stretnutie ma prebehnúť na pôde jednej zo sporných strán.
Už v noci na včera sa ukrajinská premiérka Julia Tymošenková dohodla s ruským kolegom Vladimirom Putinom, že si v Moskve v sobotu sadnú za jeden stôl. Či po „plynovom summite“ už prestanú byť z európskych klientov Ruska rukojemníci plynového sporu, je otázne.
Rusko stratilo dobrú povesť
Nemecká kancelárka Angela Merkelová včera povedala, že Moskva riskuje stratu dôveryhodnosti na dlho. Podľa šéfa Medzinárodnej agentúry pre energiu Fatiha Birola už o ňu prišla. „Rusko sa pripravilo o status spoľahlivého dodávateľa plynu do Európy,“ citovali ho svetové agentúry. Poškodiť si môže aj Ukrajina. V hre je podpora jej ambíciám o členstvo v Európskej únii.
Ste pásmo bez gazu, smejú sa Rusi
MOSKVA, PRAHA. Tragikomickým nazývajú už mnohí analytici spor Ruska a Ukrajiny o plyn, ktorého nedostatkom stále vážnejšie trpí Európa.
Ruské označenie pre surovinu „gaz“ inšpirovalo mnohých autorov vtipov k analógiám s vojnou v palestínskom pásme Gazy. Tak napríklad Balkán a krajiny strednej a východnej Európy nazývajú teraz Rusi „pásmom bez gaza“.
Najčastejšími „hrdinami“ ruských vtipov sú však Ukrajinci. „Keď chce Boh potrestať jedného človeka, zbaví ho rozumu, hovorí otecko synovi. A keď chce Boh potrestať celú krajinu, pýta sa syn, tak zbaví rozumu všetkých jej obyvateľov naraz! Nie, nie, stačí zasa zbaviť ro〜zumu jedného človeka, pozri sa na Juščenka...“
Niektoré vtipy však nie sú ďaleko od reality: „Správy zo 6. augusta 2009: „Ruský koncern Gazprom navrhuje Ukrajine novú cenu - za tisíc kubických metrov chce 3500 dolárov.
Kyjev považuje optimálnu cenu o niečo nižšiu - 50 dolárov. Rozhovory úspešne pokračujú.“ Objavili sa i vtipy, ktoré by mohli byť považované za rasistické: „V súvislosti s obvineniami Moskvy na adresu Ukrajiny vystúpili so špeciálnym vyhlásením ukrajinskí Cigáni - dokonca ani oni nekradnú ruský plyn
Petra Procházková
Kyjev je zvláštny partner
BRATISLAVA. Vzťah päťmiliónového Slovenska k 46-miliónovej Ukrajine je svojský.
Zatiaľ čo naši občania do ostatných susedných štátov cestujú často, s Ukrajinou si vymieňame hlavne tovar. Sused mimo Schengenu s obrovskými nerastným bohatstvom sa nám od pádu komunizmu približoval i vzďaľoval. A často pre to, aký mali naše vlády vzťah k Rusku. Za Mečiarovej éry sa oficiálna politika viac pozerala smerom k Moskve.
Po nástupe Dzurindovej vlády sa kurz zmenil. Mimoriadnosť vzťahov s Ukrajinou presadzoval vtedajší prezident Rudolf Schuster – osobný priateľ ukrajinského kolegu Leonida Kučmu – človeka so sklonmi k autoritárstvu.
Po páde Kučmu a nástupe Viktora Juščenka sa Ukrajina otvorila Západu. Boli to časy mimoriadnych politických i hospodárskych príležitostí. Využilo ich najmä susedné Poľsko. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova sme aj my pomáhali najmä pri rozvoji občianskych aktivít a pripomenul, že sme na východ začali posielať oficiálnu rozvojovú pomoc.
Dnešné vzťahy s Ukrajinou sú skôr zotrvačnosťou z minulých rokov. Keď denník SME robil anketu medzi politickými stranami s otázkou kto môže za problém s plynom, ľudia z vládnej koalície ukazovali skôr na Ukrajinu, opozícia naopak na Rusko.
V Kyjeve je naša ambasáda naďalej kontaktným miestom pre Ukrajinu, ktorá by sa rada stala členom NATO. Mesežnikov si myslí, že by sa naše vzťahy po prípadnom zlyhaní rozhovorov o plyne mohli zhoršiť a mohli by sme „ubrať“ v jej podpore.
(knm)
Ukrajinská ekonomika je na dne. Bez plynu ešte viac
BRATISLAVA. Ukrajinská priemyselná produkcia poklesla v decembri o 26,6 percenta (v novembri o 28,6 percenta). Produkcia ocele sa znížila o 42 percent, chemická produkcia o 40 percent a výroba strojov o 37 percent.
Údaje zverejnila včera agentúra Bloomberg s odvolaním sa na oficiálnu internetovú stránku ukrajinského štatistického úradu. Podľa portfólio manažéra Martina Palkoviča zo spoločnosti KD Investments, ktorá investuje vo východnej Európe, ide o najhoršie doteraz zverejnené výsledky poklesu priemyselnej produkcie v Európe.
Pre svoju orientáciu na suroviny a ťažký priemysel je ukrajinská ekonomika veľmi zraniteľná. Aj vďaka ložiskám nerastných surovín (čierne uhlie a železná ruda) a priemyslu, ktorý tu bol vybudovaný ešte za bývalého Sovietskeho zväzu, ukrajinské necelé jedno percento svetovej populácie vytváralo v posledných rokoch zhruba päť percent priemyselnej produkcie sveta.
Ekonomika sa recesii nevyhne
Ekonomika Ukrajiny rastie od roku 2000 zhruba o sedem percent ročne. Podľa vyjadrenia Sergeja Romaňuka, námestníka ministra financií Ukrajiny, sa rast v minulom roku spomalil na 3,5 až 4 percentá, v porovnaní so 7,3percentným rastom v roku 2007. Analytici oslovení agentúrou Bloomberg očakávajú v roku 2009 pokles okolo piatich percent.
Z hrivny je len polovica
Za posledné tri mesiace sa ukrajinská hrivna výrazne prepadla. V polovici septembra sa dal kúpiť dolár za päť hrivien, dnes ich už treba deväť. V tomto týždni zaznamenala hrivna oproti doláru jeden zo svojich najväčších prepadov v histórii. Neistota v krajine podporuje paniku obyvateľstva, ktoré sa snaží ukladať svoje úspory do bezpečnejšej meny – dolára.
Globálna kríza a plyn
Už dva týždne nedostáva ukrajinský priemysel plyn z Ruska. Podľa dostupných údajov ukrajinské ložiská plynu uspokojujú len 20 percent spo〜treby plynu v krajine. Objem zásob plynu sa odhaduje na niekoľko mesiacov.
Podniky v Doneckej panve a v oblasti Krivého Rogu obmedzili svoju produkciu už koncom minulého roku. Analytici sa prikláňajú viac k názorom, že hlavným dôvodom je v tomto prípade ekonomická kríza.
Vladimír Ješko
Autor: agentúra Epicentrum
