BRATISLAVA. Dnes je posledný deň, keď sa dá na Slovensku platiť korunami. Hoci je euro už našou oficiálnou menou, prvých 16 dní tohto roka sme mohli kupovať aj za koruny. Od zajtra v obchodoch nakúpime už len za euro. Prevody v bankách či na pošte sa od začiatku januára robia len v eurách.
Ľudia sa nemusia obávať, ak im ešte aj po dnešku zostanú doma nejaké koruny. Tento rok si ich budú môcť bezplatne vymeniť za eurá v komerčných bankách. Potom bude koruny bezplatne meniť už len Národná banka.
Do stredy stiahla Národná banka z obehu 76 percent korún. Ľudia a firmy tak v súčasnosti majú ešte takmer 37 miliárd slovenských korún.
Korunu sme vnímali hlavne ako platidlo v obchodoch alebo za rôzne účty či faktúry. Popri ostatných funkciách koruna ako národná mena bola dobrým „fackovacím" nástrojom vlád. Bez ohľadu na politické zafarbenie vláde vždy vyslala signál, keď si nerobila poriadne hospodársku politiku a rozhadzovala peniaze viac, ako bolo potrebné.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Koruna musela plávať
Devízoví investori prestali dôverovať ekonomike, predávali korunu a tá sa príliš oslabila. To síce čiastočne pomohlo vývozcom, ale vláde to zvýšilo náklady na štátny dlh. Postupom času stúpala aj riziková prirážka k firemným úverom a podnikalo sa u nás ťažšie.
Pozitívne bolo, že facku dávala vládam nielen keď už peniaze rozhadzovali, ale aj vtedy, keď sa ešte len na to zastrájali.
„Po rozhodnutí zaviesť v októbri 1998 plávajúci devízový kurz, koruna začala plniť aj úlohu signálu toho, či vlády robia rozpočtovú politiku dobre, alebo zle," povedal bývalý guvernér Národnej banky Marián Jusko. Súčasný člen Bankovej rady Národnej banky Peter Ševčovic dopĺňa, že koruna „bola voči vláde disciplinárnym faktorom".
Prvú facku od koruny dostal pred parlamentnými voľbami v októbri 1998 vtedajší premiér Mečiar. Národná banka už ďalej nemohla odolávať tlaku trhu. Preto zmenila pevný kurz na plávajúci.
Hodnotu koruny odvtedy určoval len dopyt a ponuka. Koruna na nezodpovednú hospodársku politiku poslednej Mečiarovej vlády zareagovala prudkým pádom, čo mu vo voľbách uškodilo.
Facku dostal aj expremiér Dzurinda. Jeho prvá vláda otáľala s „upratovacími" prácami po mečiarizme. Za pár mesiacov sa koruna prepadla oproti euru o vyše 10 percent. Euro stálo vyše 47 korún.
V máji 1999 preto na druhý pokus prijala prísny ekonomický balíček, ktorý obsahoval aj zvýšenie DPH. Reformy druhej Dzurindovej vlády, ktoré naštartovali vysoký ekonomický rast a vstup do Európskej únie, korune stratu zmazali. Na začiatku roku 2006 stálo euro menej ako 37 korún.
Aj Fico dostal
Korunovej facke sa nevyhol ani premiér Fico. Koruna, presnejšie trh, sa vystrašil volebného programu Smeru. Tiež toho, že Ficova vláda nezavedie euro a bude v rozpočte rozhadzovať. Koruna sa začala prudko oslabovať. Po nástupe do vlády v roku 2006 premiér vajatal ohľadom eura. Hovoril, že ho zavedie, len ak to bude výhodné pre ľudí.
Po lekcii, ktorú dostal od padajúcej koruny a po „školení" v Národnej banke, povedal euru - áno. Koruna potom začala lámať jeden rekord za druhým.
Tiahlo jej na 117
Prvé koruny používali naši predkovia už v rakúskouhorskej monarchii na konci 19. storočia.
Písal sa 2. august roku 1892. Po zložitých rokovaniach snemy Rakúska a Uhorska rozhodli, že oficiálnym platidlom na území monarchie bude koruna. Spolu s jej drobnými haliermi nahradila zlatky s grajciarmi.
Do histórie tak dnes koruna odchádza po viac ako 116 rokoch.
Od roku 1892 sme na Slovensku zažili sedem korunových mincových sérií. Razili sa v Kremnici.
Za Rakúsko-Uhorska bola jedna strana mincí maďarská, druhá rakúska. Na bankovkách v uhorskej časti monarchie bola jazykom maďarčina, rakúske bankovky mali okrem nemčiny aj češtinu, poľštinu a taliančinu.
Korunové mince, s ktorými sa dnes lúčime, začala Kremnica raziť 23. januára 1993. Prvá československá minca bola 20-halierová. Kremničania ju začali raziť v roku 1921.
„Prvými papierovými peniazmi v Československu boli bankovky Rakúsko-uhorskej banky v nominálnej hodnote desať a tisíc korún,“ píše v publikácii Menová politika Jana Kotlebová z Ekonomickej univerzity.
Zásadnou zmenou prešli bankovky za Dubčeka. „Výtvarná nejednotnosť bankoviek zo 60–tych rokov minulého storočia viedla v roku 1968 k rozhodnutiu vydať nové bankovky, ktoré boli tematicky zamerané na dejiny, vedu a kultúru,“ vysvetľuje Kotlebová. Vzhľad bankoviek sa zlepšil. Dvadsaťkorunáčka s Komenským, ktorá nahradila „Žižkovku“ dokonca v roku 1988 získala od Francúzskej výtvarnej akadémie ocenenie najkrajšia bankovka roka na svete.
Autor: Ľuboš Jančík
