BRATISLAVA. Bývalá medzinárodná ekonomická organizácia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) vznikla 25. januára 1949 pred 60 rokmi ako jeden z dvoch základných nástrojov, ktorými Sovietsky zväz ovládal krajiny strednej a východnej Európy.
Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) sa usiloval, aby sa RVHP stalo protiváhou Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu, ktorú v roku 1948 založili západné krajiny na koordináciu pomoci poskytovanej v rámci Marshallovho plánu. Socialistické krajiny sa pod nátlakom ZSSR na ňom nesmeli zúčastniť. Urobila tak iba Juhoslávia, čo prehĺbilo konflikt medzi ňou a ZSSR.
Programom tejto medzinárodnej ekonomickej organizácie bývalých socialistických štátov bolo koordinovať vedeckovýskumnú, výrobnú, investičnú a obchodnú spoluprácu členských krajín. Najvyšším orgánom bolo Zasadanie RVHP, na ktorom sa zúčastňovali predsedovia vlád, výkonným orgánom bol Výkonný výbor, ktorý riešil operatívne otázky spolupráce na úrovni podpredsedov vlád. Sekretariát, administratívno-organizačný orgán, sídlil v Moskve.
Zakladajúcimi členmi RVHP boli niekdajšie socialistické krajiny Bulharsko, Československo, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Sovietsky zväz. O niekoľko týždňov pristúpilo Albánsko, ktoré sa od roku 1961 už na činnosti RVHP nezúčastňovalo. V roku 1950 pristúpila Nemecká demokratická republika (NDR), v roku 1962 Mongolsko, v roku 1972 Kuba a v roku 1978 Vietnam. Ďalšie krajiny Čína, ktorá potom spoluprácu s RVHP prerušila, Kórejská ľudovodemokratická republika a neskôr aj Laos a Kambodža vysielali na niektoré rokovania RVHP pozorovateľov. S Juhosláviou mala RVHP osobitnú dohodu.
RVHP sa pod hegemóniou Sovietskeho zväzu stala spoločenstvom spolupracujúcich krajín, ktoré si vzájomne pomáhali. ZSSR dodávalo energiu a suroviny a v rámci vyššieho politického cieľa zabezpečovalo aj príležitostnú materiálnu pomoc členským krajinám napriek tomu, že na to nemalo hospodárske zázemie. Spoločenstvo súčasne poskytovalo svojim dôležitým novovybudovaným podnikom trhy, na ktoré dodávali svoj tovar predovšetkým jeho vyspelejší členovia. Na Slovensku fungovali v rámci RVHP napríklad vtedajšie Východoslovenské železiarne, Slovnaft, Závody ťažkého strojárstva Martin, hlinikáreň v Žiari nad Hronom a mnohé iné.
V dôsledku revolučných politických a ekonomických zmien v strednej a východnej Európe podpísali 28. júla 1991 zástupcovia vlád v tom čase deviatich členských krajín RVHP protokol, ktorým bola RVHP vyhlásená za rozpustenú.
Rozpad RVHP mnoho socialistických podnikov neprežilo, keďže neboli schopné čeliť konkurencii, ktorá dominovala na svetových trhoch. zdroje: 20 Veľká ekonomická encyklopédia, Vydavateľstvo Sprint, Slovo 1.-14.8.2001
