U.S. Steel skrátil pracovný týždeň len na štyri dni. Volkswagen ponúka tisíce eur odstupné. Štatistiky hovoria, že priemysel sa dostáva do vážnej krízy.
BRATISLAVA. Ešte pred dvoma mesiacmi sa zdalo, že kríza Slovensku veľmi neublíži. Aj najväčší optimisti však už mlčia. Kríza nás zasahuje oveľa viac, ako sa čakalo. O prácu prichádzajú tisícky ľudí, a firmy skracujú pracovný čas.
Jedna z najväčších firiem u nás, košická U. S. Steel pre svetovú krízu prakticky nemá pre koho vyrábať. Zatiaľ neprepúšťa, no pracovný čas zamestnancom skrátila len na štyri dni v týždni. Bratislavský Volkswagen síce vytrvalo popiera, že bude pre krízu prepúšťať, no jeho zamestnanci už verejne hovoria, že firma im ponúka za odchod odstupné v tisícoch eur.
Prečítajte si o kríze viac - kliknite:Vyrábať káble počas krízy je rizikové. Automobilkám sa nedarí
Recesia. Po Američanoch ju majú aj Briti
Prosiť o prácu sa hanbíme
Zamestnanci US Steel budú mať o deň kratší pracovný týždeň
Padáme
Úpadok potvrdzujú aj čísla zo Štatistického úradu. V decembri pribudlo vyše 10-tisíc nezamestnaných. Rovnakému počtu hrozí, že o prácu príde. Tržby nášho priemyslu sa v novembri prepadli reálne o vyše 12 percent, pritom ešte pred dvomi rokmi dosahoval prírastky aj cez 20 percent.
Eurostat zverejnil, že objednávky v našom priemysle klesli v novembri takmer o 20 percent. Jeho prepad by sa teda mohol ďalej prehĺbiť. Tržby klesajú aj hypermarketom, čo naznačuje, že ľudia v obavách menej nakupujú. Ekonomike to môže ešte viac uškodiť.
Hospodársky pokles hlási čoraz viac krajín únie, včera sa k nim pridala Veľká Británia. Kráľovstvo upadlo do recesie, a to najhoršej od roku 1980 v čase vlády Margaret Thatcherovej.
Pre stiahnutie veľkej verzie - klikniteFico chce byť sociálny aj v kríze
Vláda chce za každú cenu zachovať sociálne programy, udržať zamestnanosť a bude sa snažiť, aby Slovensko zostalo v prvej päťke krajín Európskej únie s najvyšším hospodárskym rastom. Tieto ciele po tom, ako je čoraz jasnejšie, že nás svetová kríza výrazne zasiahne, predstavil premiér Robert Fico.
„Neexistuje v tomto okamihu žiaden recept, aby sme sa jej (kríze) mohli vyhnúť," hovoril predseda vlády. Podľa neho v roku 2009 nebude pre vládu nič také dôležité, ako minimalizovať ekonomické škody.
Preferencie - zlá otázka
Novinárska otázka o vzťahu medzi zvyšovaním nezamestnanosti a popularitou Smeru Fica rozčúlila. „Nemerajte aktivity vlády cez preferencie, to je hlúpe, hlúpe, hlúpe," povedal. „Kašlem na celé preferencie. Už ma s tými preferenciami neotravujte," dodal.
Konkrétne kroky proti kríze ide Fico konzultovať na novovzniknutej Rade pre hospodársku krízu. Budú v nej okrem ministrov zástupcovia odborov, zamestnávateľov, obcí aj bánk. Premiér sa ide rozprávať o tom, ako by jednotliví ministri mohli šetriť štátne prostriedky a možnou cestou je aj zvýšenie rozpočtového deficitu z plánovaných 2,08 percenta. Ešte koncom decembra Fico hovoril, že by sa mal udržať na plánovanej úrovni aj vďaka euru.
SDKÚ návrhy
SDKÚ včera navrhla konkrétne veci, ako by sa mal štát postaviť ku kríze. Podľa podpredsedu strany a bývalého ministra financií Ivana Mikloša navrhujú zníženie rovnej dane z 19 na 16 percent „tak, aby ostalo viac peňazí ľudom a aby to dalo ekonomike potrebný impulz".
Navrhujú aj zvýšenie materského príspevku na 100 percent čistej mzdy počas jedného roka aj zvýšenie odpočítateľnej položky, či daňové a odvodové prázdniny pre nových živnostníkov počas prvých dvoch rokov.
Mikloš hovoril aj o potrebe zvýšiť financovanie stavby diaľnic zo štátneho rozpočtu a z európskych fondov. Návrhy, ktoré dáva Dzurindova strana do parlamentu, majú podľa Mikloša zabrániť, aby ľudia prichádzali o prácu.
SDKÚ by neprekážalo, keby štát dočasne pre krízu o niečo zvýšil deficit rozpočtu. Fico návrhy SDKÚ rezolútne odmietol. Snahu znižovať dane dokonca označil za „sabotáž", ktorá by naopak štátu uškodila.
Opozícia sa vraj správa podľa modelu „čím horšie, tým lepšie" a ide jej iba o to, aby položila túto vládu.
Hovoril aj o tom, že chce protikrízové opatrenia presadiť aj v parlamente, možno aj mimoriadnymi zmenami, ktoré by si vyžiadali skrátenie legislatívneho konania.
Anketa
Aké kroky by mali urobiť súkromný sektor a vláda, aby dosahy finančnej krízy stlmili?Štefan Rosina, prezident Matador Group
Vláda by mala možno nájsť spôsob väčšej ochrany domáceho trhu pred dovozom toho, čo sme schopní vyrobiť či dopestovať. Mala by zvoliť aktívnejší prístup k pozitívnej komunikácii s obyvateľmi o postupoch, ktoré vedú k zvládaniu krízových scénarov, aby sa nezastavila spotreba, tá akceleruje výrobu. Súkromný sektor by sa mal sústrediť na hľadanie nových výrobných a obchodných príležitostí.
Juraj Barta, generálny riaditeľ UniCredit Bank
Jednoduchý všeliek na súčasnú krízu neexistuje. Kroky by sa dali rozdeliť do dvoch základných smerov. Jedným je stabilizácia a rekonštrukcia finančného sektora a jeho pravidiel tak, aby sa pravdepodobnosť podobných kríz čo najviac znížila. Druhým by mala byť stabilizácia reálnych ekonomík, ktoré rozkývaný finančný sektor výrazne zasiahol. Kroky väčšiny vlád a centrálnych bánk smerujú k posilneniu dopytu a zamestnanosti, ale aj k udržaniu investičnej aktivity korporátneho sektora aj formou rôznych garancií.
Jaroslav Haščák, spolumajiteľ Penta Investments
Súkromný sektor začína pristupovať k výraznému šetreniu nákladov. Obdobne by sa mali správať aj vlády: mal by nastať čas úspor a zodpovednosti, nie bezhlavých zasahov do ekonomiky.
Marek Senkovič, hlavný analytik spoločnosti Slovnaft
Najdôležitejšie je zabrániť, aby sa dnešný pesimizmus medzi spotrebiteľmi výraznejšie prehlboval a trval pridlho. To by mohlo principiálne zmeniť ich budúce spotrebné a investičné plány, čo by malo extrémne zlý vplyv na dlhodobé zámery podnikov a aj stav verejných financií. Vhodné sú teraz vládne stimuly do budovania prepojení plynovodných sietí medzi susednými krajinami či projektov na znižovanie energetickej náročnosti.
S krízou budeme bojovať úsporami či zvýšením deficitu
BRATISLAVA. Prioritou vlády v tomto roku bude snaha o minimalizáciu dopadov svetovej finančnej a hospodárskej krízy. V súvislosti s tým je vláda pripravená na stimuláciu slovenskej ekonomiky prostredníctvom štátnych výdavkov, príslušné zdroje môže podľa premiéra Roberta Fica získať úsporami aj zvýšením deficitu štátneho rozpočtu. Vylúčené je, naopak, znižovanie daní.
"Je dnes zrejmé, že budeme musieť vyčleniť zo štátneho rozpočtu určitú sumu peňazí, ktorú použijeme aj na podporu niektorých sektorov. Máme dve možnosti, ako tieto peniaze získať - cez úspory alebo cestou zvyšovania deficitu. Všetko je na Slovensku možné, ale nie znižovaním daní. Toto nie je politika, ktorú by vláda podporovala," uviedol Fico po dnešnom stretnutí s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom a predsedom Národnej rady (NR) SR Pavlom Paškom.
Nové zákony majú prísť rýchloPripravenosť a flexibilitu pri súčinnosti s vládou deklaroval aj predseda parlamentu. "Som presvedčený, že ak chceme reálne a s pozitívnym efektom bojovať s následkami krízy, vyžiada si to zásahy do právneho poriadku SR. Ako rýchlo a kvalitne budeme schopní tieto zmeny v legislatíve realizovať, od toho budú závisieť aj výsledky a o to menšie budú negatívne dopady na občanov," domnieva sa Paška. Podporu vyjadril aj prezident Ivan Gašparovič.
tasr, sita, čtk
