Z Ameriky sa kríza rozšírila aj do Európy. Podobne ako vo Washingtone chce väčšina krajín bojovať finančnými balíčkami.
WASHINGTON, LONDÝN, BRATISLAVA. Rovnako ako počas Veľkej hospodárskej krízy v minulom storočí, najskôr sa to prejavilo v Spojených štátoch. Kým Európska únia sa do recesie pomaly dostáva iba teraz, Amerika je v nej oficiálne od decembra 2007.
Microsoft prepúšťa
Američania vlani zažili najväčšie prepúšťanie od druhej svetovej vojny. Zlé správy pritom neprestávajú. Softvérový gigant Microsoft oznámil tento týždeň, že prepustí päťtisíc ľudí. Američania obmedzujú spotrebu, mrzne realitný trh. Podľa predpovedí najhoršie obdobie by malo prísť tento rok.
Veľké nádeje v zdolaní krízy dávajú Američania do nového prezidenta Baracka Obamu. Ten chce ekonomiku naštartovať ľavicovými ekonomickými nástrojmi – finančným balíčkom. Aj keď zdrobnenina nie je na mieste. Celkovo by mohol stáť 825 miliárd amerických dolárov (645 miliárd eur).
"Stav ekonomiky si žiada konať, odvážne a rýchlo."
Barack Obama, americký prezident
Obama chce za tieto peniaze opravovať diaľnice, mosty, digitalizovať zdravotníctvo či väčšmi využívať obnoviteľné zdroje energie. Významnou položkou v injekcii by mali byť aj daňové úľavy. Obamov tím chce vytvoriť tri až štyri milióny pracovných miest a povzbudiť občanov, aby viac míňali.
Amerika sa kvôli stimulom ešte viac zadlží a jej deficit by sa mal v roku 2009 vyšplhať na astronomických osem percent HDP, čo je najviac od druhej svetovej vojny.
Atlantický oceán krízu nezastavil a v nasledujúcom roku jej bude vo veľkom čeliť aj Európa.
Kliknite - obrázok zväčšíte
;)
Aj Veľká Británia je v tom
Bankroty známych obchodných reťazcov Zavvi a Woolworths boli len predzvesťou, v akom stave sa nachádza britská ekonomika. Štatistický úrad včera potvrdil, že kráľovstvo upadlo do recesie, a to najhoršej od roku 1980 v čase vlády Margaret Thatcherovej.
Premiér Gordon Brown ihneď reagoval slovami, že vláda využije „každú zbraň na boj proti kríze“. Podobne ako v Amerike to budú finančné stimuly.
Už v pondelok oznámil, že naleje ďalšie miliardy do bánk a zvýši štátny podiel v Royal Bank of Scotland. Tá ohlásila najväčšiu firemnú stratu v histórii – 28 miliárd libier.
Varovné odhady prichádzajú aj z najväčšej európskej ekonomiky – Nemecka. Berlín v tomto roku očakáva pokles HDP o 2,25 percenta. Dôvodom najhlbšej recesie od druhej svetovej vojny je klesajúci dopyt po nemeckých výrobkoch v zahraničí. Kancelárka Angela Merkelová už rozhodla o záchrannom balíčku v hodnote 50 miliárd eur.
„Nemáme katastrofu, ale prechádzame ťažkými časmi,“ reagoval minister financií Michael Glos, podľa ktorého možno mierne zlepšenie očakávať až v lete. Očakáva sa, že o prácu príde až pol milióna ľudí.
Priemyselná perla Ameriky prudko upadá
Michigan sa stal v Amerike synonymom pojmu kríza. Trápi ho bankrotujúci automobilový priemysel.
Azda nikde v Amerike sa recesia neprejavila na stoloch radového občana ako na stredozápade. V Michigane nezamestnanosť presiahla desať percent a je najvyššia od roku 1984.
Keď cestujete k juhovýchodnému Detroitu, máte miestami pocit, akoby ste ani neboli v najvyspelejšej krajine na svete.
Domy sú pokryté snehom a ľudia radšej mrazy prečkávajú vo vnútri. Úpadok priemyselnej perly Ameriky však úplne neskryjú. „Keď pred niekoľkými rokmi sa v Amerike predalo 16 až 17 miliónov áut ročne, teraz je to sotva desať miliónov. To je ohromujúci pokles,“ vysvetľuje Charles Ballard, profesor ekonómie na Michigan State University.
Krach troch automobiliek GM, Ford a Chrysler by pripravil o prácu 2,5 až 3,5 milióna Američanov. A v Michigane by ste asi nenašli rodinu, ktorej aspoň jeden člen nemá do činenia s automobilkou.
Aj preto sa Bushova administratíva poponáhľala so schválením finančnej pomoci. Celkovo sa záchranný balík vyšplhal už na 25 miliárd dolárov.
Michigančania čakajú pomoc aj od Baracka Obamu, ktorému pomohli dostať sa do Bieleho domu. Pravdepodobne sa bude musieť prepracovať Bushom uzavretá dohoda,“ tvrdí ďalší michiganský ekonóm Johannes Bauer.
„Obama môže pomôcť priamo a nepriamo. Priamo, keď v rámci svojho balíka pomôže automobilkám. No ešte dôležitejšia je nepriama pomoc: musí obnoviť dôveru v celkovú ekonomiku,“ zdôrazňuje Ballard.
Ballard aj Bauer sa zhodujú, že totálny kolaps automobiliek nehrozí. Je možné, že krízu neprežijú dve automobilky.
Z Lansingu od nášho spolupracovníka
Braňa Ondrášika
Analytik: Bush poškodil voľný trh
O kríze v americkej ekonomike sme sa rozprávali s MARIÁNOM TUPÝM, analytikom Inštitútu Cato vo Washingtone.
George Bush - dá sa povedať, či Amerike viac dal alebo vzal?
„Bush Ameriku jednoznačne poškodil. Amerika je slabšia tak doma ako v zahraničí. Niektoré rany prišli z vonku, ako 11.september, ale iné, ako Irak, si Amerika uštedrila sama. Dnes je americká ekonomika a jej povesť v zahraničí v strašnom stave a bude trvať dlho, kým sa napravia škody, ktoré Bushova politika spôsobila. Navyše, nemôžeme zabudnúť na škody, ktoré Bush spôsobil ignorovaním alebo neschopnosťou riešiť akútne problémy, ktorým USA čelí. Ako sociálny, či penzijný system, ktoré, narozdiel od Slovenska, zostali nereformované."
Aké boli jeho najväčšie chyby?
„Irak. Útok na Irak zmenšil schopnosť Spojených štátov prenasledovať Al-Kájdu a Taliban v Afganistane a stabilizovať túto krajinu. Vojna stála amerických daňových poplatníkov asi bilión dolárov, USA stratili cez 4 500 vojakov a v občianskej vojne, ktorá nasledovala po invázii, zomrelo 100 tisíc Iračanov. Záujmy Spojených štátov sa nepodarilo naplniť, Amerika stratila prestíž vo svete, celý svet videl neschopnosť americkej armády poradiť si s povstalcami."
Prečo to Bushova vláda tak pokazila?
„Napísalo sa veľa nezmyslov o tom, že Američania potrebovali irackú ropu a Bush chcel pomstiť svojho otca, ktorého sa mal Saddám Husajn snažiť zavraždiť. Presvedčivejším dôvodom ale bola snaha neokonzervatívcov v odpovedi na 11.september vybudovať demokraciu na Blízkom východe. Slobodný Irak mal byť príkladom, ktorý by nasledovali ďalšie krajiny v regióne. Pravda je, že demokracie medzi sebou nebojujú, ale vybudovanie demokracie na Blízkom východe sa ukázalo ťažším, než si neokonzervatívci dokázali predstaviť."
Nakoľko nesie zodpovednosť za krízu v Spojených štátoch George Bush?
„Bush a republikáni nesú časť viny. Ale časť patrí aj demokratom. Hypotekárnu bublinu, ktorá je základom súčasnej krízy, podporovali obidve strany. Desiatky rokov americké zákony a regulácie povzbudzovali ľudí na kúpu domov bez ohľadu na to, či si ich mohli dovoliť. "
Za Bushovej administratívy vzrástli štátne výdavky i rozpočet. Boli to dobre využité peniaze?
„Bushov rozpočet ako prvý prekročil 3 bilióny dolárov. Časť peňazí šla na vojenské účely. I napriek tomu, že do istej miery to ospravedlnila teroristická hrozba, niet pochýb, že bezpečnostné výdavky sú prehnané a prispeli k finančným problémom krajiny. Tieto výdavky zaťažia ďalšie generácie, pretože Amerika sa zadlžovala. Paradoxne, Bush rozprával ako republikán presadzujúci menšie štátne zásahy, ale choval sa ako demokrat vyznávajúcí bujný štát. Jeho vláda znamenala veľkú ranu ideám voľného trhu ."
Nespôsobí Obamova injekcia 900 miliárd dolárov do ekonomiky, že budú chýbať peniaze na jeho ďalšie priority ako zdravotníctvo či školstvo?
„Nemyslím si. Ak Obama bude chcieť tieto sľuby splniť, stále sa môže zadlžiť tak ako Bush. Problém v zdravotníctve a vzdelávaní nie je o peniazoch. Amerika v týchto oblastiach minula ročne na osobu viac peňazí ako takmer ktorákoľvek iná vyspelá krajina na svete. Problém je v systéme. Základné a stredné školy sa neriadia tým, čo je dobré pre deti, ale tým, čo je dobré pre učiteľské odbory. Výsledkom je, že vzdelávací system produkuje generácie polovzdelaných ignorantov. To je zlá správa pre budúcu konkurencieschopnosť Ameriky v globalizovanom svete. Zdravotné poistenie Američanom poskytuje ich zamestnávateľ. Pretože účty za ošetrenie sú hradené z tohto poistenia, len málo ľudí hľadá lacnejšie varianty. To znamená, že v zdravotníctve neexistuje súťaživosť a ceny môžu nekontrolovateľne stúpať."
Barack Obama - myslíte si, že skutočne môže nový prezident priniesť zásadnú zmenu?
„Nemyslím si. Americký politický system je nastavený tak, že zabraňuje veľkým zmenám. To sa Amerike v minulosti vyplatilo. Nikdy sa tu nepresadil fašizmus, nacizmus, komunizmus, socializmus. Ústava, a v nej zakotvené kontroly a vyvažovania, určuje pravidlá. Obama nemôže iba tak opustiť existujúci systém a začať budovať nový. Musí pracovať v rámci toho existujúceho. A ten ho výrazne omedzí. Nemožno zabudnúť, že demokrati v Senáte nemajú superväčšinu. Senát má veľké právomoci a potrebujete 60 hlasov zo 100, aby ste niečo presadili. Demokrati majú iba 58. Navyše na Najvyššom súde majú väčšinu konzervatívci, ktorí môžu byť skeptickí k niektorým návrhom. Ako sa to stalo za Franklina Roosvelta, ktorému niektoré návrhy súd odmietol ako neústavné. „
Anetta Kubalová
