Generálny riaditeľ spoločnosti Gazprom Export a podpredseda predstavenstva Gazpromu ALEXANDER MEDVEDEV môže byť so svojou návštevou Slovenska nadmieru spokojný. Premiér Fico prijal jeho názor, že za plynovú krízu môže Ukrajina, a zároveň dostal ponuku na založenie spoločného podniku so štátom, ktorý bude konkurovať SPP.
Čo ste ponúkli premiérovi Ficovi, aby ste ho presvedčili, že Gazprom zostáva spoľahlivým dodávateľom?
„Plynová kríza z rokov 2005 a 2006, počas ktorej zahraničie obviňovalo Rusko takmer zo všetkých hriechov, vyvolala na Ukrajine pocit, že sa môžu správať beztrestne. S ukrajinskou premiérkou Tymošenkovou sme sa na konci decembra 2008 dohodli na všetkých podmienkach ohľadom dodávok plynu Ukrajine a tiež na tranzite plynu. Napriek tomu šéf ukrajinskej firmy Naftogaz na pokyn ukrajinského prezidenta Juščenka odmietol podpísať zmluvu. Aj cez krízu sme sa snažili zabezpečiť aspoň čiastočné dodávky plynu pre Slovensko či Bulharsko, no Ukrajina rezolútne zamietla všetky riešenia. A dokonca aj teraz, keď už plyn prúdi do Európy, sa prezident Juščenko a ľudia okolo neho snažia spochybniť nové dohody. A to aj napriek tomu, že sú v súlade s európskymi normami a vytvárajú na oboch stranách rovnaké podmienky.“
Kritické výhrady prezidenta Juščenka len potvrdzujú obavy, že konflikt sa môže opakovať a že Rusko bude trestať Ukrajinu zastavením dodávok.
„Nikdy nebolo našou snahou trestať. Rusko nezastavilo dodávky, ale Ukrajina zastavila tranzit ruského plynu do Európy. Nemali sme počas rokovania s Ukrajinou žiadne politické ciele. Našou snahou bolo ukončiť prechod na komerčné vzťahy s bývalými krajinami niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Ukrajina bola posledným štátom, s ktorým sme to neurobili. Chceli sme mať priame obchodné vzťahy s ukrajinským Naftogazom bez akýchkoľvek sprostredkovateľov. O to sa snažíme už od roku 2002. Je jasné, prečo sa to prezidentovi Juščenkovi a ľudom okolo neho nepáči.“
Prečo?
„Pretože sa nezaoberajú politikou, ale politikárčením. Nezáležalo im na záujmoch Ukrajiny a jej občanov ani na záujmoch Európy. Na verejnosti používali najodpornejšie postupy a klamali na každom kroku. Mysleli si, že čím viac budú klamať, tým skôr presvedčia občanov. Keby sme si urobili krátku historickú analýzu, zistili by sme, že v dejinách Európy sme už mali takýchto odborníkov na propagandu a vieme, ako skončili.“
Vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom sú stále napäté, o čom napokon svedčí aj váš slovník. Ukrajina zas hovorí, že vinné je Rusko. Sme príliš ďaleko od ohniska sporu, aby sme mohli z tohto miesta objektívne posúdiť, kto to zavinil. Preto sa vráťme k pôvodnej otázke. Čím ste sa snažili presvedčiť premiéra Fica?
„Vzdávam hold premiérke Tymošenkovej, že prebrala zodpovednosť za urovnanie sporu. Ak je dôvera k medzinárodnému právu a zmluvám, nevidím riziko, že by sa nemali plniť. Otázka neoficiálneho odberu plynu Ukrajinou je už za nami. Ani notorická otázka technického plynu nie je príčinou sporu.“
Technický plyn, pomocou ktorého sa zabezpečuje preprava plynu do Európy, bude platiť kto?
„Ukrajina bude kupovať všetok plyn a samostatne prideľovať časť na vlastnú spotrebu a časť na technologické potreby, ako je to bežné inde vo svete. Ale vrátim sa k tomu, o čom sme sa bavili s premiérom Ficom. Načrtli sme tri hlavné smery. Prvým je budovanie podzemných zásobníkov plynu na Slovensku a intenzívnejšie využívanie existujúcich.“
Bude sa Gazprom podieľať aj na financovaní?
„Očakávame konkrétne ponuky na objekty, aby sme o tom mohli uvažovať. Rozoberali sme aj prípravu havarijných plánov pre mimoriadne situácie, ku ktorým môže dôjsť z viacerých dôvodov, napríklad pre živelné pohromy. V prvom rade ide o využitie plynovodu Jamal, ktorý aj v čase krízy fungoval naplno. Chceme pripraviť scenár, aby nezáležalo len na dobrej vôli nejakej plynárenskej spoločnosti, že sa podelí s vami o svoje zásoby, ale aby bolo vopred dohodnuté, ako sa to bude robiť.“
A ten tretí bod?
„Dohodli sme sa, že rozbehneme so štátom spoločný podnik. Gazprom už pôsobí vo Veľkej Británii, Francúzsku, Česku či Taliansku. Nevidím dôvod, prečo by nemohol aj u vás a s takým silným partnerom, ako je štát. O to viac, že je to plne v súlade so smernicami EÚ. Nebojíme sa konkurencie, chceme ju podporovať.“
Chcete na Slovensku obchodovať s plynom?
„Áno.“
Komu ho chcete predávať?
„Primárne priemyselným odberateľom. A plánujeme aj projekty budovania elektrární.“
Viete, že prevádzkovateľ sústavy – SPP – vám môže podľa zákona o energetike odmietnuť vstup do nej, lebo energetické firmy z Európskej únie nemajú v Rusku rovnaké podmienky na podnikanie ako domáce?
„Otázka vzájomného zaobchádzania sa diskutuje s EÚ a, pokiaľ viem, takáto regulácia neexistuje. Nie je naším zámerom vlastniť siete.“
Nehovoríme o vlastnení siete, ale o prístupe do nej.
„Nezabúdajte, že na rozdiel od SPP plyn máme my. Kam by chceli mať prístup bez plynu? Okrem toho predpokladám, že štát môže takýto právny problém vyriešiť. Preto sa nerozprávame o vytvorení spoločného podniku so súkromnou firmou, ale so štátom.“
Keby sa Gazpromu podarilo uskutočniť projekty na obchvat Ukrajiny, teda North Stream a South Stream, čo by z toho malo Slovensko? Cez našu krajinu potom pôjdu menšie objemy plynu.
„Kríza znovu poukázala na potrebu diverzifikovať prepravné trasy. Nechceme však odobrať Ukrajine možnosť pôsobiť ako tranzitná krajina pre plyn. S Ukrajinou sme uzavreli dohodu o tranzite na desať rokov. Sú v nej jasne uvedené aj objemy plynu. Rovnako sme uzavreli dlhodobú zmluvu s dcérskou spoločnosťou SPP - eustream. Tieto dohody sú garantované.“
Snažili ste sa vykresliť Ukrajinu ako jediného vinníka krízy. Predpokladáme, že aj preto, aby ste sa vyhli problémom s odškodňovaním postihnutých krajín a firiem.
„Všetky naše záväzky, zodpovednosť a ručenie sú upravené v zmluvách. Naše kontrakty sú pre nás Písmom svätým.“
Znamená to, že ste pripravení znášať sankcie za to, že váš plyn k nám neprúdil, ako mal?
„Boli to príčiny vyššej moci, ktoré spôsobili prerušenie dodávok. A konanie Ukrajiny bolo horšie ako zemetrasenie alebo povodeň. Prvýkrát v dejinách boli uzatvorené všetky transportné plynovody. Ešte raz chcem podotknúť, že nie Rusko zastavilo tranzit plynu do Európy. Prestali sme s dodávkami do ukrajinskej sústavy vtedy, keď sme sa presvedčili, že plyn neprúdi do Európy. Stalo sa to 7. januára o 19. hodine, asi 18 hodín po tom, ako Ukrajina úplne uzatvorila prísun plynu do Európy.“
Gazprom necíti žiadnu zodpovednosť za krízu?
„Nie. Máme dostatok dôkazov, že krízu spôsobila Ukrajina. Musí preto znášať všetku zodpovednosť aj dôsledky. Čo sa týka našich záväzkov a zodpovednosti, sú prísne upravené v zmluvách s našimi odberateľmi. Budeme sa týchto zmlúv striktne držať. Spolu s našimi partnermi budeme diskutovať o tom, ako vyriešiť dôsledky tejto krízy vrátane strát. Straty sme mali aj my. Pre plynovú krízu sme prišli o dve miliardy dolárov.“
Uprednostňujete mimosúdne riešenie?
„Áno. Je to konštruktívnejšia cesta, ako ísť pred súd. Zdôrazňujem, nemali sme fyzickú možnosť dodávať plyn v Európe.“
Európa začala po kríze veľmi intenzívne hovoriť o diverzifikácii dodávok plynu. Oveľa reálnejšie vyzerá projekt Nabucco alebo dovoz skvapalneného plynu napríklad cez prístavy v Chorvátsku.
„Nevnímame plynovod Nabucco ako konkurenciu. Čo sa týka skvapalneného plynu, začíname pôsobiť na trhu aj my. Mimochodom, Bulharsko dostalo od nás cez krízu skvapalnený plyn cez Grécko. Nemáme žiadne iné záujmy okrem obchodných. Diverzifikácia a globalizácia trhu sú objektívne trendy. Nezabúdajte, že z dlhodobého hľadiska sú len tri krajiny vo svete schopné uspokojiť dlhodobý dopyt po plyne – Rusko, Katar a Irán. Ostatní dodávatelia, nech sa neurazia, sú len doplnkovými.“
Prečo nevnímate Nabucco ako konkurenciu?
„Nie je na to dôvod. Tento región nemá dostatok plynu pre Nabucco. Plyn z Turkménska sme už kúpili na dlhé obdobie a azerbajdžanský plyn nestačí. A určite poznáte postoj USA, čo sa týka dodávok iránskeho plynu, a to nielen do Európy, ale dokonca aj do Indie a Pakistanu.“
Hovorili ste, že Gazprom sleduje predovšetkým obchodné záujmy. No bývalý prezident Putin hovoril o rope a plyne ako o geopolitických nástrojoch Ruska. Napokon, väčšinovým vlastníkom Gazpromu je štát.
„Štát má v Gazprome kontrolný balík 50,02 percenta. Bolo by naivné myslieť si, že štát pôsobí vo firme pomocou telefonátov z Kremľa. Máme predstavenstvo ako ktorákoľvek iná akciová spoločnosť. Je pravda, že väčšinu v ňom má štát. O vzťahoch s Ukrajinou sme diskutovali na rokovaní predstavenstva. Predstavenstvo schválilo podmienky dohody s Ukrajinou. Je zvláštne, prečo Ukrajina pred krízou nepodpísala zmluvu, ktorá bola pre ňu veľmi výhodná. A čo je zaujímavé, na konci našich rokovaní v decembri podpísala chartu strategického partnerstva s USA. Jedným z bodov charty je, že budú úzko spolupracovať v otázke tranzitu cez ukrajinské územie a aj pri modernizácii prepravného plynárenského systému. Ťažko chápem, prečo sa štát, ktorý neťaží ani nezískava plyn v Európe, rozhodol miešať do týchto záležitostí.“
Aké ceny pre plyn odhaduje Gazprom na tento rok?
„Vzorce v zmluvách zahŕňajú aj cenu produktov ako vykurovací olej alebo dieselové palivá. Preto sa v druhom štvrťroku nevyhneme poklesu cien plynu. Ak hovoríme o priemernej ročnej cene, pre európske štáty to bude zhruba 280 dolárov za tisíc kubíkov.“
