BUDAPEŠŤ. Prezidenti, premiéri, ministri energetiky 12 krajín a predstavitelia viacerých medzinárodných organizácií pricestovali do Budapešti na dnešný medzinárodný summit o projekte plynovodu Nabucco, ktorého konanie inicioval maďarský premiér Ferenc Gyurcsány.
Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI cieľom rokovaní je, aby krajiny zainteresované do tohto projektu potvrdili svoj záujem o jeho realizáciu. Maďarská strana by považovala za najväčší úspech dosiahnutie dohody o predfinancovaní projektu.
Gyurcsány, ktorý na schôdzke vedie maďarskú delegáciu, mieni predložiť návrh, aby predfinancovanie Nabucca riešili zo zdrojov Európskej únie (EÚ). Predseda maďarskej vlády súčasne hodlá navrhnúť, aby tie krajiny, ktoré utrpeli škody pri ukrajinsko-ruskom spore o plyn, spoločne vystúpili s nárokom na odškodnenie voči tým, ktorí nesplnili svoje zmluvné záväzky.
Na schôdzke sa zúčastní popri azerbajdžanskom prezidentovi Ilhamovi Alijevovi a bulharskom premiérovi Sergejovi Staniševovi aj premiér Českej republiky Mirek Topolánek, a to ako predseda vlády predsedajúcej krajiny EÚ, a komisár pre energetiku Andris Piebalgs.
Na summite sa zúčastnia aj prezident Európskej investičnej banky (EIB) Philippe Maystadt, prezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Thomas Mirow, vedenie Nabucce International Pipeline GmbH na čele s výkonným riaditeľom Reinhardom Mitshekom.
Plynovod by začínal pri Kaspickom mori a cez Turecko, Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko by smeroval do Rakúska. Jedným z hlavných problémov projektu je však požiadavka Turecka, aby dostávalo plyn za nižšiu cenu. Zatiaľ však nie je jasné, z ktorých zdrojov sa bude tlačiť plyn do potrubia. Predpokladá sa, že palivo bude dodávať Azerbajdžan ale aj Turkménsko, Irak a Irán. Zapojenie Iránu do projektu vyvolá protesty Spojených štátov. Ich postoj bude dôležitý, lebo Washington má byť jedným zo spolufinancovateľov plynovodu. O dodávateľoch plynu však rozhodnú krajiny, ktoré budú spotrebúvať surovinu, a nie prevádzkovatelia Nabucca. Odhaduje sa, že realizácia plynovodu bude stáť asi 8 miliárd eur (241 miliárd Sk). Bude dlhý 3300 kilometrov a do roku 2020 by jeho ročná kapacita mala dosiahnuť 30 miliárd kubických metrov paliva.
