BRATISLAVA. Ešte minulý týždeň navrhla sériu opatrení opozičná SDKÚ. Dominuje v nich zníženie priamej dane z príjmov z 19 na 16 percent, a to aj na úkor zvýšenia rozpočtového deficitu. Premiér Robert Fico to označil za „sabotáž". Včera opozícia vyzvala vládu na otvorenie zákona o rozpočte. Ministerstvo financií tvrdí: Zatiaľ nie.
Koncom minulého roka vláda schválila protikrízový balíček, kde napríklad ráta s lepším čerpaním eurofondov, podporou verejno-súkromných projektov na diaľnice. Pripravila tiež vyššie štátne záruky na bankové úvery pre podnikateľov. Dnes má hodnotiť, ako sa balík plní. Koalícia a opozícia našli zhodu v tom, že opozícia dostane miesto v Rade pre hospodársku krízu. Má sa ním stáť bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.
Komentár Ivana Štulajtera Preteky na dlh si prečítajte tu
„Aj v prípade zníženia odhadu rastu ekonomiky máme dostatok nástrojov na dodržanie stanoveného deficitu. Napríklad cez úspory vo verejnom obstarávaní či viazanie rozpočtových výdavkov ," reaguje na opozičnú iniciatívu hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.
Najprv škrty, potom deficit
Ministerstvo o chvíľu zverejní nové predpovede pre ekonomiku. Čaká sa výrazné zníženie prognózy rastu. „V prípade zníženia prognózy HDP sú pre nás úspory vo verejných výdavkoch na prvom mieste. Zvýšenie deficitu považujeme až za posledné možné riešenie," tvrdí Šmál.
Kríza by vláde mohla vziať aj 20 miliárd z daní. Postoj vlády je teda zatiaľ podobný českej. Na rozdiel od vlád v západnej Európe, ktoré sa chytajú do ekonomík naliať miliardy eur, má český minister financií Kalousek iný plán - zbytočne nerozhadzovať a udržať deficit pod troma percentami HDP.
„Dnes to vyzerá tak, že vláda, ktorá dá na krízu viac peňazí, je akcieschopnejšia. Opak mô〜že byť pravdou. V súčasnosti platí〜me ročne na úroky z dlhu 50 miliárd korún a nechcem sa dočkať toho, že o pár rokov to bude sto miliárd," povedal Kalousek. Peniaze na balíčky totiž žiadna z vlád v Európe nemá odložené v tajnej „rezervnej zásuvke", musí si ich požičať.
U nás vlani úroky na štátny dlh pohltili vyše 26 miliárd korún, tento rok by to malo byť cez 30 miliárd korún (998,5 milióna eur). Peniaze, ktoré idú na dlh, potom chýbajú v zdravotníctve, školstve či v sociálnej oblasti.
Ilúzia rastu na krátky čas
Názory ekonómov, či treba pomôcť ekonomike masívnymi štátnymi výdavkami, sa rôznia. Keynesovská snaha podporiť dopyt ďalšími verejnými výdavkami nie je podľa analytika inštitútu INESS Juraja Karpiša vhodným riešením súčasných ekonomických problémov. „Vytvorí síce zdanie hospodárskeho rastu cez momentálne zlepšenie ekonomických ukazovateľov, no zaplatíme za to nižším ekonomickým rastom v budúcnosti."
Vo vládnom balíčku opatrení, ktorý bude vláda zajtra hodnotiť, chýbajú Karpišovi návrhy na zníženie daní a odvodov alebo zníženie administratívnych bariér na podnikanie.
Ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth tvrdí, že si vie predstaviť, že na riešenie krízy vláda použije viac peňazí z rozpočtu, ako naplánovala. Mala by to však urobiť čo najskôr a na obmedzený čas. Myslí si, že by malo význam napríklad zvýšiť výdavky z rozpočtu aj eurofondov na diaľnice alebo znížiť dane. Za správne považuje aj zvýšenie platov pre učiteľov, lekárov, sestričky, či materskej. „Aby sa zachovala dočasnosť opatrení, tak by malo ísť o zvýšenie platov napríklad o sumu, ktorá sa plánuje na najbližšie dva roky, a to hneď od februára," povedal Tóth.
Kliknite - obrázok zväčšíte
;)
Anketa
Ste za zníženie priamych aj nepriamych daní alebo za zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu ako nástroja na zmiernenie vplyvov krízy?
Miroslav Kiraľvarga, viceprezident U. S. Steel
Súčasnosť ovplyvňuje rýchly pokles dopytu po produktoch a službách, na druhej strane stále pretrvávajúca vysoká ponuka. Nákladovosť firiem však neklesá takým istým tempom. Treba uplatniť opatrenia, ktoré budú mať okamžitý účinok smerom k znižovaniu nákladov u podnikateľov. Preferujeme motivačné stimuly, ktoré už dnes uprednostnia udržanie zamestnanosti pred hromadným prepúšťaním. Nemyslím si, že máme čas zaoberať sa opatreniami, ktoré by azda mali priniesť pozitívny výsledok o rok alebo neskôr
Oszkár Világi, generálny riaditeľ spoločnosti Slovnaft
Vzhľadom na očakávané nižšie daňové príjmy štátneho rozpočtu aj pod vplyvom slabších výsledkov podnikateľských subjektov v dôsledku krízy, vývoj nevytvára priestor na to, aby prípadné zníženie daní malo potrebný stimulačný účinok. Na druhej strane, nie je žiaduce ani zvyšovanie deficitu verejných financií. Prednosť by mali mať stimuly poskytované transparentným spôsobom do projektov, ktoré prinesú pozitívny
efekt a podporia ekonomiku v krátkodobom aj dlhodobom horizonte.
Vladimír Masár, prezident slovenskej kancelárie Deloitte
Za dôležité považujem, aby verejný sektor „nezneužil“ svoj vplyv na úkor súkromného sektora, ktorý ostáva kľúčovým pre tvorbu HDP. To, či verejný sektor ponechá priamo viac zdrojov podnikateľskému prostrediu formou zníženia daní alebo odvodov, prípadne podporí ekonomiku štátu výdavkovou stranou štátneho rozpočtu aj na úkor zvýšenia deficitu, je vec politického rozhodnutia. Ako daňovému poplatníkovi mi je riešenie v daňovej oblasti sympatickejšie.
