BRATISLAVA, KECHNEC. Zatiaľ čo politici zvyšujú hustotu prejavov o hospodárskej kríze, firmy oznamujú hromadné prepúšťania.
„Oni tvrdia, že idú do Talianska a Nemecka, kde majú fabriky. Čerta starého! Veď v Číne im budú ľudia robiť za kilogram ryže,“ hnevá sa starosta Kechneca Ladislav Konkoly.
Priemyselný park, ktorý je jeho dieťaťom, opúšťa americká firma Molex vyrábajúca konektory pre automobilky. O prácu má prísť v priebehu roka až tisíc ľudí.
Stĺpček Petra Schutza - Somársky rast si prečítajte tu
Komentár Ivana Štulajtera - Preteky na dlh si prečítajte tu
Zamestnanci sú pohoršení. Podľa nich firma len využila finančnú pomoc štátu a obce. Keď si záväzky splnila, balí kufre, tvrdia. Či do Talianska, alebo do Číny, je im jedno. „Cunami zo západu nás už zasiahlo,“ hovorí sklamaný pracovník.
Prepustenie 140 zamestnancov ohlásil včera Kűster z Vlkanovej pri Banskej Bystrici, zvyšní ľudia budú chodiť do práce menej. Aj táto firma vyrába súčiastky pre automobilky.
Kým ľudia prichádzajú o prácu, medzi opozíciou a koalíciou prebieha slovný súboj o to, kto príde s účinnejším liekom na krízu. Pravicová opozícia, paradoxne, sa prihovára za vyšší deficit. Premiér Fico pripúšťa vyššie zadlženie štátu, len ak to bude nevyhnutné.
„Vytvorí síce zdanie hospodárskeho rastu cez momentálne zlepšenie ekonomických ukazovateľov, no zaplatíme za to nižším ekonomickým rastom v budúcnosti,“ povedal ekonóm Juraj Karpiš.
"Je to nefér"
Ani prísny zákaz hovoriť s novinármi nezatvorí ústa zamestnancov firmy Molex vo východoslovenskom Kechneci. V situácii, keď je jasné, že príde do konca roka o prácu tisíc ľudí, niet divu. Slovenské vedenie amerického Molexu, významného výrobcu konektorov pre automobilový priemysel, nekomunikovalo vôbec. Fakt, že prepúšťajú, je však jasný.
V obci neďaleko Košíc s viac ako tisíckou obyvateľov azda nenájdete človeka, ktorého príbuzní či známi nepracujú v Molexe. Dedinu opúšťa firma, ktorá projekt priemyselného parku rozhýbala. Od roku 2000 tam postavili nové byty, predškolské zariadenie, zdravotné stredisko, športový areál. Od roku 1991 vzrástol počet obyvateľov obce o viac ako štvrtinu.
Väčšina ľudí v dedine je dnes presvedčená, že americkí majitelia využili finančné stimuly štátu a obce, a keď už záväzky splnili, balia kufre. „Povráva sa, že sa im skončili daňové prázdniny. Je to nefér," myslí si Silvia Pethová, pracovníčka na benzínovej pumpe.
Nízke mzdy
Jej kolegyňa pracovala v Molexe päť rokov ako operátorka a neskôr kontrolórka kvality. Hoci jej je ľúto, že tisícka ľudí, medzi nimi aj jej priateľ, prídu o zamestnanie, dalo sa to podľa nej čakať:
„Ešte dobre, že ich neprepustia z hodiny na hodinu," hovorí Zuzana.
V americkej firme zarábala po nástupe 37 korún na hodinu. Po piatich rokoch mala na výplatnej páske 11-tisíc čistého. „To som musela pracovať non-stop aj v nadčasoch. V Nemecku na tom istom poste zarábali ženy dvakrát toľko. Ale aspoň že nám dali robotu."
Zlé tušenie
Ladislav Konkoly je starostom Kechneca od roku 1990. Práve jemu sa podarilo na kukuričnom poli vybudovať priemyselný park, ktorý láka investorov z celej Európy. Včera vyzeral ako pred infarktom. „Zobralo ma to. Nie som prekvapený, skôr sklamaný," ticho vraví muž, ktorý prevzal začiatkom roka štátne vyznamenanie, Pribinov kríž III. triedy. Starosta tušil, že Molex mieri inde už pred dvomi rokmi. Vtedy sa dopočul, že stavia závod v Číne.
O rozhodnutí zavrieť firmu sa dozvedel v pondelok popoludní. Zástupcovia spoločnosti mu odovzdali list, v ktorom ho informujú, že v priebehu pol roka až roka prevádzka osirie. Informácia bola dôverná, nemal ju nikomu poskytnúť do včerajšieho večera. „Keby som o tom vedel skôr, hľadali by sme riešenia. Takto sme stratili rok, možno aj viac."
Park ide ďalej
Do Kechneca podľa starostu mieri napriek kríze viac investorov, niektoré firmy rozširujú výrobu. Je výhodnejšie mať viac menších firiem z rôznych oblastí ako jednu veľkú. V priemyselnom parku sú spoločnosti z oblasti elektrotechniky, ťažkého a ľahkého strojárenstva, potravinárskeho priemyslu, vývojové pracoviská.
„Pozrite sa, čo sa deje, keď má Volkswagen celozávodnú dovolenku. Ovplyvní to ekonomiku celého štátu. Bez diverzifikácie by sme boli asi mŕtvi. Slovensko môže na to škaredo doplatiť. Už je zle, ale obávam sa, že bude ešte horšie," hovorí starosta Konkoly.Odchodom firmy sa život nekončí
Odchodom firmy sa život nekončí
BRATISLAVA. Keď veľké zahraničné spoločnosti sťahovali výrobu zo západnej Európy na východ, Slovensko získavalo. Dnes na jeho úkor získavajú krajiny Balkánu či Ďalekého východu, kde sú nižšie náklady na prácu.Medzi prvými to pocítili v Šamoríne. Z mesta sa už v roku 2006 odsťahovala belgická spoločnosť Samsonite Slovakia. Do Číny.
Firma na juhu Slovenska sídlila od roku 1997. „Prekvapilo nás to. To bol prvý väčší investor, ktorý prišiel do Šamorína," spomína prednosta mestského úradu Ervin Sármány.
V čase, keď slovenská ekonomika naberala na obrátkach a pracovných ponúk pribúdalo, tento odchod ešte nervozitu nespôsobil. „V okrese bol nedostatok pracovnej sily a väčšina obyvateľov mesta robí v Bratislave alebo v Dunajskej Strede."
O približne 350 ľudí, čo stratili prácu, okamžite prejavili záujem najmä talianske firmy, ktoré sa usídlili v miestnom priemyselnom parku. Ani objekt, ktorý výrobca koženej galantérie a textilu vlastnil, neostal dlho prázdny. Asi po polroku mal nového majiteľa.
Čerstvú skúsenosť s „relokalizáciou výroby", ako sa sťahovaniu firiem z krajiny do krajiny hovorí, majú vo Vrábloch. Len pred niekoľkými mesiacmi ohlásila odchod z mesta - opäť belgická - spoločnosť Connect Systems Slovakia.
„Majitelia sa rozhodli, že ju presťahujú do Rumunska. Sú v tom nižšie náklady na výrobu," hovorí prednosta mestského úradu Ján Jamrich.
Firma vyrábala káblové zväzky, prenajímala si dve z piatich poschodí jednej budovy. Postupne si zbalila všetky veci, manažment tam ostane asi do konca marca.
Hoci o prácu príde asi 230 osôb, Jamricha to neznepokojuje. Tvrdí, že mesto rokuje s potenciálnymi investormi.
V tomto roku by v miestnom priemyselnom parku, kde pracuje vyše tritisíc ľudí, mali pribudnúť dve spoločnosti. „Zabezpečujeme ďalší prísun kapitálu do mesta."
Mestá o investorov stoja aj preto, že ako vlastníci budovu či pozemkov platia aj daň z nehnuteľností.
Jozef Čavojec
Kechnec je miesto zázračných sľubov
KOŠICE. Príchod Molexu v roku 2000 ukázal, že Slovensko nemá jasno v tom, aká veľká štátna pomoc investorom je ešte pre krajinu výhodná. Minister hospodárstva prvej Dzurindovej vlády Ľudovít Černák napríklad ešte v roku 1999 Molexu sľúbil pätnásťročné daňové prázdniny, čo slovenské zákony neumožňovali.
Koncern sa napokon musel uspokojiť s podmienkami, aké mal košický U. S. Steel - piatimi rokmi úplného a piatimi polovičného odpustenia daní zo zisku. To druhé už Molex nevyužije úplne. Vláda v roku 2001 sľúbila, že na výstavbu priemyselného parku prispeje 500 miliónmi z rozpočtu. Napokon to bolo len 130 miliónov korún.
Molex neobišiel naprázdno, roky najštedrejšieho rozdávania vládnej pomoci zahraničným firmám prišiel až od roku 2005.
Vtedy aj padol v Kechneci slovenský rekord. Výrobca prevodoviek Getrag Ford, ktorý tam zamestnal približne 800 ľudí, dostal od štátu na jedného zamestnanca v priemere 2,75 milióna korún. Spolu s ďalšími investíciami firiem v parku sa zdvihli platy v regióne. Spolu s krízou to urýchlilo rozhodnutie firmy odísť.
Konstantín Čikovský, Mikuláš Jesenský
