BRATISLAVA. Pravica či ľavica? Dnes je to prakticky jedno. Vlády v Európe bez ohľadu na politické zafarbenie používajú v zápase s krízou hospodársky arzenál z pravej aj z ľavej strany. Ich spoločným menovateľom je podpora spotreby ľudí cez vyššie výdavku štátu.
Prečítajte si komentár Ivana Štulajtera na tému pobúrený Fico:
Pobúrenie
Včera sa do tohto prúdu zaradila aj slovenská vláda. Ekonomike ide pomáhať miliardami, ktoré chce ušetriť v štátnej správe. Premiér Robert Fico aj minister financií Ján Počiatek včera povedali, že sa začalo krízové riadenie verejných financií. Viac budú dbať na ekonomický rast a zamestnanosť, ako na deficit rozpočtu. Naznačili, že vláda sa nebude vehementne usilovať, aby dodržala maastrichtské kritérium pre rozpočet verejných financií, podľa ktorého by deficit nemal byť vyšší ako tri percentá HDP.
Rozpočet v krízovom režime
„K dnešnému dňu vstupujeme do krízového režimu, v ktorom je modifikovateľné všetko," povedal Počiatek. Toto v súčasnosti nie je hranica, ktorú by vláda v prípade potreby nebola ochotná prekročiť.
Má na to aj požehnanie únie, ktorá pred pár mesiacmi svojim členom povedala, že krízové situácie znamenajú výnimky z pravidiel. Dala vládam zelenú na väčšie zadlžovanie sa. Ekonóm Volksbank Vladimír Vaňo nevidí nič zlé na tom, keď vlády pomáhajú svojim ekonomikám v čase kríz na úkor vyšších dlhov, ktoré budú musieť splácať budúce generácie. Vlády si však žijú na dlh, či je dobre a či zle. „Riziko vidím v tom, že vlády sa vo svete zvykli zadlžovať aj v dobrých časoch," povedal Vaňo.
Zvýšené výdavky vlády môžu v budúcnosti ohroziť ratingy krajín a predražiť splácanie dlhu. Zamestnanosť a ekonomický rast, ktorý teraz krvopotne za cenu vysokých výdavkov štátu udržíme, môžeme v budúcnosti stratiť. „Nadmerné vládne výdavky môžu z úverového trhu vytlačiť časť súkromných pôžičiek, čo spomalí ekonomický rast v budúcnosti," varuje Vaňo.
Desať miliárd, ktoré vláda ušetrí, má ísť napríklad na rozšírenie existujúcich alebo zavedenie nových druhov príspevkov a dotácií na podporu pracovných miest. Konkrétne opatrenia má vláda predstaviť dnes po rokovaní Rady pre hospodársku krízu.
Skúpe banky?
Vláda tiež pripravuje opatrenia na podporu hospodárskeho rastu. Ani tie včera nekonkretizoval. Vyzval však mestá, obce a kraje, aby povedali „aký príspevok v boji proti kríze chcú poskytnúť". Samospráva by podľa neho mala prevziať na seba úlohy, „ktoré dnes plní štát, aby sa objem peňazí na boj proti kríze zvýšil".
Premiér sa po dlhšom čase včera posťažoval aj na banky, ktoré mali vlani veľké zisky, a napriek tomu musí počúvať sťažnosti, že zdravé firmy, ktoré majú zabezpečené zákazky, nie sú schopné získať úvery.
„Nie je možné, že na jednej strane majú banky rekordné zisky a na druhej strane, keď príde za nimi niekto, kto potrebuje úver, nie sú schopné vyjsť mu v ústrety," povedal. Limit na úvery s 55-percentnou zárukou štátu pre firmy chce zvýšiť v prepočte z 10 na 100 miliónov korún (3 milióny eur). Banky chce v krátkom čase prehovoriť, aby prijali nové pravidlá.
V rámci protikrízových opatrení sa premiér chystá znova zatlačiť na energetické monopoly, najmä SPP. Povedal, že vzhľadom na očakávaný pokles svetových cien plynu bude „tlačiť na SPP, aby vyšiel v ústrety ľuďom aj podnikom".
Čo chystá Fico
330 miliónov eur na podporu zamestnanosti,
pritlačiť banky k tomu, aby poskytovali úvery so štátnou zárukou až do troch miliónov eur,
znížiť lehotu na vrátenie nadmerných odpočtov DPH firmám zo 60 na 30 dní,
získať peniaze na boj s hospodárskou krízou aj od miest, obcí a krajov,
tlačiť na SPP, aby účtoval nižšie ceny za plyn nielen ľuďom, ale aj firmám,
zmierniť sprísnený Zákonník práce, ak mu to odklepnú odborári.
