BRATISLAVA. Ak banky samé neprídu s návrhom na riešenie tohto problému, zakročí podľa neho štát.
"Banky musia prísť s nejakým návrhom. Ale jediný návrh, ktorý my považujeme za prijateľný, že nebudú žiadne poplatky za mince, pretože v opačnom prípade pristúpime k rozhodnutiu proti bankám," upozornil premiér po dnešnom stretnutí s guvernérom Národnej banky Slovenska (NBS) Ivanom Šramkom.
Banky na Slovensku sú podľa neho v dobrej kondícii, keď vlani dosiahli rekordné zisky na úrovni takmer 600 miliónov eur (18 miliárd Sk). "Očakávam, že banky to urobia samé od seba a že nebude treba použiť oprávnenia, ktoré má štát k dispozícii," dodal Fico.
Na tému vysokých poplatkov za preberanie mincí v bankách upozornil v stredu štátny tajomník Ministerstva financií (MF) SR Peter Kažimír. Po rokovaní Cenovej rady komerčným bankám pohrozil, že pokiaľ nedôjde k zmene ich cenovej politiky, rezort financií zvažuje reguláciu poplatkov za manipuláciu s mincami. Podnikatelia v súčasnosti kritizujú nevýhodnosť vkladania mincí nízkych nominálnych hodnôt do bánk po prechode na euro.
"Minister financií Ján Počiatek sa listom obrátil na šéfku bankovej asociácie Reginu Ovesny-Straka s tým, aby súkromný bankový sektor urobil nápravu v tejto veci. Upozornili sme na to, že zvažujeme reguláciu tejto služby," povedal novinárom Kažimír. V stredu sa novým šéfom Slovenskej bankovej asociácie (SBA) stal Igor Vida, od ktorého teraz premiér Fico očakáva riešenie vysokých poplatkov za manipuláciu s mincami.
Prezídium bankovej asociácie v stredu odporučilo svojim členom zvážiť dočasné zníženie poplatkov za vklad hotovosti na účet.
"Manipulácia s hotovosťou predstavuje pre banky pomerne nákladné operácie, preto je ich spoplatnenie namieste. Súčasná situácia je výnimočná tým, že pre zmenu cien z korún na eurá je dnes v obehu oveľa viac jedno a dvojcentových mincí, ako bolo v minulosti 50-halierových mincí. Asociácia si uvedomuje vzniknutú situáciu a s ohľadom na legislatívne obmedzenia je pripravená ponúknuť riešenie, ktoré by eliminovalo aktuálny problém," pripustil výkonný riaditeľ SBA Ladislav Unčovský.
SNS navrhuje poplatky zakázať
Poslanec Slovenskej národnej strany (SNS), podpredseda Výboru Národnej rady SR pre financie, rozpočet a menu Jozef Ďuračka pripravil novelu zákona o bankách, ktorá zakazuje spoplatňovanie prijímania mincí v týchto inštitúciách. "V utorok (3. februára) bude vo výbore pre financie, rozpočet a menu guvernér Národnej banky Slovenska a zástupcovia bankovej asociácie a ministerstva financií. Pokiaľ neprídu s konštruktívnym riešením, predložím novelu do parlamentu," povedal pre TASR Ďuračka.
"Novela má prakticky jeden bod, podľa ktorého sú banky povinné preberať mince bezodplatne," dodal. Podľa Ďuračku prax platiť za prevzatie mincí nerobila problém. Keď sa platilo slovenskými korunami, mincí bolo menej a mali podstatne nižšiu hodnotu. "Čo má na to povedať napríklad ten, kto predáva noviny, keď banka za prebratie mincí strhne dve percentá z ich hodnoty?" pýta sa poslanec SNS. "Takéto praktiky znevažujú občana a degradujú našu novú menu," uzavrel Ďuračka.
Ódor: Slovensko prijalo euro aj s dvojitou dávkou šťastia
Slovenská republika zvládla prechod na euromenu podľa člena Bankovej rady (BR) Národnej banky Slovenska (NBS) Ľudovíta Ódora aj s dvojitou veľkou dávkou šťastia.
"Jedným šťastím bolo to, že v čase, keď európske menové autority posudzovali slovenskú infláciu, neboli ceny ropy na svojich svetových maximách," uviedol ďalej Ľ. Ódor na štvrtkovom podnikateľskom seminári Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Ako ďalej Ľ. Ódor pokračoval, druhým šťastím pre Slovensko bolo, že o prijatí do eurozóny sa v európskych inštitúciách rozhodlo ešte pre svetovou finančnou krízou, keď SR plnila kľúčové kritériá pre prijatie eura s veľkou rezervou.
"Možno povedať, že prechod na euro bol na Slovensku veľmi hladký," hodnotil ďalej predstaviteľ NBS. Stalo sa tak podľa jeho slov aj vďaka tomu, že prijatie novej meny sa stretlo so širokým politickým a spoločenským konsenzom. "K tomu významne prispeli aj uskutočnené štrukturálne reformy, ako aj ich marketingový efekt," spresnil člen BR NBS. Ako Ódor ďalej hodnotil, širokou mierou k tomu prispeli aj konzistentné a realistické hospodárske plány. "Jednoducho na Slovensku už nikto nechcel zaostávať," dodal Ľ. Ódor.
Ľudovít Ódor ďalej pri hodnotení prechodu na euro uviedol, že jednou z pravdepodobných budúcich výhod euromeny v SR bude fakt, že počas finančnej a ekonomickej krízy bude svetový kapitál vyhľadávať "bezpečnejšie destinácie". "Ďalšou z možných výhod zavedenia eura bude, že v súčasnom krízovom období môžeme na čas zabudnúť na najčastejšie spomínané riziká prechodu na euro - najmä na infláciu a prehrievanie ekonomiky," pokračoval ďalej Ódor.
Kľúčovým bodom prijatia eura v SR však bude podľa jeho slov istý čas predovšetkým trh práce. "Slovenská ekonomika však prechodom na euro stratila aj časť konkurenčnej výhody v dôsledku oslabenia mien okolitých krajín," dodal člen BR NBS.
Ako ešte ďalej predstaviteľ NBS hodnotil, v technickej rovine sa prechod SR na euro zvládol "veľmi hladko", pretože významne pri prípravách pomohli aj skúsenosti zo zahraničia. "O mentálnej rovine prijatia eura možno povedať, že sa uskutočnilo bez väčších problémov, pretože slovenskí občania vnímajú euromenu prevažne pozitívne," dodal. Celkovo možno podľa Ľ. Ódora hodnotiť prechod slovenskej ekonomiky na euro za úspešný, avšak tento úspech v súčasnosti najvýraznejšie poškodzuje súčasná kríza.
SITA
