BRATISLAVA. Práca na živnosť odkryla v ťažkých časoch svoje riziká. Pre firmy, ktoré si objednávajú ich prácu či výrobky, je jednoduché zbaviť sa ich. Neznamenajú žiadne dodatočné náklady, nemajú nárok na odstupné ani na výpovednú lehotu. Stačí zrušiť objednávku. Nemôžu sa spoľahnúť na ochra〜nu Zákonníka práce.
Za november a december pribudlo v evidencii úradov práce viac ako dvetisíc ľudí, ktorí využívali túto formu zárobkovej činnosti - buď pracovali aj alebo len na živnosť.
Reťazová reakcia
Prezident Slovenského živnostenského zväzu Peter Masár hovorí, že kríza sa dotkla najmä živnostníkov v nákladnej doprave. „Hneď ako sa začalo menej vyrábať, menej sa prepravuje. To je reťazová reakcia."
Ďalší na rade sú tí, čo pracujú pre automobilky, a stavbári, medzi ktorými je mnoho remeselníkov.
"Očakáva sa, že živnostníci, ktorí robia subdodávky pre väčšie firmy, budú mať problém, keď sa situácia v stavebníctve zhorší," myslí si Ervín Boháčik, predseda košickej krajskej zložky Slovenskej živnostenskej komory.
Anna Brokešová z úradu v Leviciach vyratúva zrušené živnosti novej klientely - holič, kaderníčka, aranžérka, maliar, klampiar, murár, zvárač, automechanik, elektromechanik. Asi najviac ich je zo služieb a stavebníctva.
Menšia ponuka
Kríze nasvedčuje aj štatistika ponúk práce na živnosť, ktorú zverejňuje internetová Profesia. V septembri ich bolo 763, v decembri iba 426. V januári sa ich počet zvýšil na 560, ale oproti dvom predchádzajúcim januárovým rokom je nižší.
Premiér Robert Fico včera ohlásil možné riešenia. Jedno by mohlo spočívať v tom, že nezamestnanému, ktorý začne podnikať, znížia odvodové zaťaženie. „V prípade, že si zoberie živnosť, tak mu budeme platiť dva roky odvody a všetko ostatné je už na jeho podnikateľskej aktivite," povedal. „A čo súčasní, ktorí živoria a možno prídu o zákazky? Majú zrušiť živnostenské listy a po čase vybavovať nové?" reaguje na to Boháčik.
Živnostníci sa na rozdiel od dlhoročných zamestnancov nemajú prečo hrnúť na úrady práce. Nárok na podporu je totiž podmienený poistením v nezamestnanosti a to je pre živnostníka dobrovoľné.
U zamestnanca ide o povinnú súčasť odvodov, a tak aj ľahšie vyhovie druhej podmienke nároku na dávku v nezamestnanosti - byť poistený najmenej tri z posledných štyroch rokov.
Ktorí sú najviac ohrození
- Zamestnaný na menej ako 15 hodín týždenne – takýto pracovný pomer môže zamestnávateľ skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, výpovedná lehota je 30 dní a začína plynúť dňom doručenia výpovede.
- Zamestnanec dočasne pridelený inému zamestnávateľovi – keď si firma zavalená prácou najala cudzích zamestnancov, aby sa nemusela zdržiavať nábormi a konkurzmi, ich dočasné pridelenie sa skončí uplynutím dohodnutého času - predčasne sa môže skončiť aj jednostranným aktom spomenutým v pracovnej zmluve.
- Zamestnaný na určitý čas – takýto pracovný pomer sa skončí jeho uplynutím alebo ešte skôr, napríklad v skúšobnej lehote.
- V skúšobnej lehote môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu – stačí to oznámiť druhej strane, a to aspoň tri dni vopred.
- Pracujúci na dohodu o pracovnej činnosti – ak z dohody priamo nevyplýva spôsob jej skončenia, možno ju skončiť aj výpoveďou bez uvedenia dôvodu, 15-denná výpovedná lehota sa začína dňom doručenia písomnej výpovede,
- Živnostník – pracuje iba na základe objednávok, ktoré sú úplne závislé od dopytu a ten je teraz výrazne slabší, navyše nemá práva zamestnanca.
Jozef Čavojec
Na druhú šancu môže prispieť štát
BRATISLAVA. Človek, ktorý pracoval na živnosť a o túto prácu prišiel, môže opäť podnikať a ešte mu na to prispeje štát.
Každý, kto je v evidencii nezamestnaných najmenej tri mesiace, môže dostať „príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť", ak ju bude vykonávať nepretržite najmenej dva roky.
Napríklad tam, kde je nadpriemerná nezamestnanosť, ide o viac ako 3700 eur (vyše 110-tisíc korún).
Na tom, že predtým podnikal, nezáleží, ak nedlhuje na daniach a odvodoch. Na to, čo už robil ako podnikateľ, mu však neprispejú. „Musí to byť iný predmet podnikania," povedala Lýdia Ondrušová z úradu práce vo Vranove nad Topľou.
Potom stačí len predložiť podnikateľský zámer, vyčísliť predpokladané náklady a absolvovať prípravu na podnikanie, ktorú zabezpečí úrad. Kto má o to záujem, musí najprv prerušiť svoju doterajšiu činnosť, inak ho úrad neprijme medzi nezamestnaných.
To neznamená, že si musí dať živnosť zrušiť - stačí ju mať najmenej na dva roky pozastavenú. Aj na štátom dotované podnikanie však potrebuje oprávnenie, takže musí opäť zájsť na obvodný úrad a tam si založiť živnosť na novú činnosť.
Ak podnikanie ukončí skôr ako do dvoch rokov, vystaví sa veľkému riziku. Nielenže musí vrátiť zvyšok príspevku, ale ani ho nezaradia do evidencie nezamestnaných, kým neuplynú dva roky, čo začal podnikať. Potom si už musí poradiť bez pomoci štátu.
Jozef Čavojec
Živnosť nie je v čase núdze pre radosť
BRATISLAVA. Zákon o službách zamestnanosti nerozlišuje medzi bývalým zamestnancom a živnostníkom.
Každý, kto spĺňa podmienky evidencie nezamestnaných, má nárok na určitú pomoc úradu práce. Bývalý živnostník však na rozdiel od zamestnanca nemusí mať nárok na dávku v nezamestnanosti.
Záleží len na tom, či a ako dlho prispieval na poistenie v nezamestnanosti. Platí totiž, že na podporu má nárok iba ten, kto bol poistený najmenej tri z posledných štyroch rokov. Pre živnostníka je toto poistenie dobrovoľné.
Kto chce, môže Sociálnej poisťovni odvádzať dve percentá zo sumy, ktorú si sám určil. Len nesmie byť nižšia ako minimálna mesačná mzda, ktorá od 1. januára predstavuje 295,50 eura. Najnižšie poistné je teda 5,90 eura mesačne.
Lýdia Výborná z poisťovne pripomína, že obdobie dobrovoľného poistenia sa ráta len vtedy, ak je poistné zaplatené včas – najneskôr v posledný deň jeho splatnosti.
Jozef Čavojec
