BRATISLAVA. V čase krízy a stále horšej nálady firiem prichádza premiér Robert Fico s pomoconou rukou. Opatrenia z protikrízového balíčka majú zamestnávateľom pomôcť udržať pracovné miesta aj v čase, keď je záujem o ich výrobky oveľa nižší ako v posledných rokoch. Pre vládu je ich prežitie dôležité – sú významným zdrojom financií pre rozpočet a dávajú ľuďom prácu.
Z desiatich miliárd v balíčku chce spoločnostiam, ktoré nebudú prepúšťať, zaplatiť odvody pre zamestnancov alebo podporiť nových živnostníkov či dotovať ľudí, ktorí musia za prácou dochádzať. Peniaze získa šetrením v štátnej správe. „Nechceme ísť cestou zvyšovania deficitu za každú cenu. Ak pôjdeme, tak len rozumným spôsobom, ktorý neohrozí financie štátu,“ hovoril premiér.
Komentár Ivana Štulajtera - Šanca ako obtiahnuť štát si prečítajte tu
Ekonómovia by privítali ešte zníženie daní. „Ľudia by takéto opatrenie pocítili vo februárovej výplate a v marci by ju mohli minúť v obchodoch,“ hovorí člen Rady pre hospodársku krízu za opozíciu Vladimír Tvaroška. Presadzovať chce zníženie nezdaniteľného minima, ktoré by pomohlo ľuďom s nízkymi zárobkami a strednej vrstve. Vraj toto opatrenia podporujú aj ľudia z okruhu premiéra.
Kliknite - obrázok zväčšíte
Balíček: známe veci s malým účinkom
Vládny balíček proti nezamestnanosti považujú odborníci za krok správnym smerom. Opatrenia však nepovažujú za dostatočné. Uprednostnili by napríklad zníženie odvodov. V niektorých prípadoch sa obávajú korupcie či diskriminácie.
1. Firmám, ktoré neprepustia ľudí, ale skrátia pracovný týždeň na 3 až 4 dni, štát prispeje na odvody za zamestnancov.
„Bude závisieť od výšky príspevkov na odvody. V prípade, že by štát pokrýval všetky odvody, zamestnávateľ by mohol ušetriť zhruba štvrtinu nákladov zo superhrubej mzdy, čo by mohlo byť pre niektoré firmy dostatočným lákadlom, aby na podmienky pristúpili. Toto opatrenie však nemá potenciál výraznejšie vplývať na zamestnanosť v prípade, že sa kríza prehĺbi a pokles zahraničného dopytu bude natoľko výrazný, že pre spoločnosti bude výhodnejšie prepúšťať.“
Kamil Boros, ekonóm Trade Brokers
2. Zjednodušiť zakladanie sociálnych podnikov. Ide o podniky, ktoré zamestnávajú ľudí s nižšou kvalifikáciou.
„Myšlienka podporovať rozvoj neziskového sektora ako nástroja na znižovanie dosahov na nezamestnanosť, nemusí byť zlá. Sú to však dôvody, pre ktoré s tým nesúhlasím. Vytváranie neziskových podnikov je správne v oblastiach, akým je vzdelávanie, sociálne veci, zdravotníctvo, pričom terajšie sociálne podniky sú napríklad aj v priemysle. To neprináša prospech pre spoločnosť, lebo takéto podniky nie sú dlhodobo konkurencieschopné. Navyše, skúsenosti, ktoré máme so zakladaním sociálnych podnikov za tejto vlády, hovoria, že hlavným kritériom výberu je stranícka príslušnosť. Obávam sa, že skôr ako nástroj proti kríze, to bude finančné polepšenie pre členov Smeru.“
Miroslav Beblavý, bývalý štátny tajomník ministerstva práce
3. Firmy, ktoré si posledných 12 mesiacov riadne platili odvody a dane a neprepustili zamestnancov, získajú príspevok na nové pracovné miesto 3624 eur na rok.
„Nikto nepredpokladal, že kríza tak zasiahne aj slovenskú ekonomiku. Výnimočný čas si vyžaduje výnimočné riešenia. Toto riešenie nie je zlé, ale skôr by som zvažoval pomoc, ktorá by sa dotkla všetkých firiem. Napríklad plošné zníženie daní, odvodov a rôznych poplatkov.
Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska
4. Ak si nezamestnaný (viac ako tri mesiace) alebo človek, ktorý stratil prácu v zahraničí, založí živnosť, získa 5975 eur (180-tisíc korún).
„Nie je to nové. Podpora začínajúcim podnikateľom z radov evidovaných nezamestnaných sa uplatňovala už aj pred krízou. V monitorovacom výbore pre krízu som navrhoval, aby sa vypustila podmienka trojmesačnej čakacej lehoty. Zbytočne bude štát tri mesiace vyplácať podporu. Najlepšie by bolo, ak by človek podporu mohol dostať okamžite po strate zamestnania, ak si založí živnosť.“
Vladimír Sirotka, daňový a ekonomický poradca
5. Ak si nezamestnaný (viac ako tri mesiace) alebo človek, ktorý stratil prácu v zahraničí, založí živnosť, štát mu odpustí dane a odvody.
„Môže sa stať, že niekto odovzdá živnosť a o dva týždne si založí druhú, len aby mohol mať túto výhodu. To je nesystémový krok. Prečo nepomôcť aj takým, ktorí sú už dnes na hrane? Je to nespravodlivé voči súčasným živnostníkom.“
Peter Masár, prezident Slovenského živnostenského zväzu
6. Príspevok na cestovanie za prácou. Skráti sa vzdialenosť na jeho získanie na 50 až 60 kilometrov. Príspevok bude okolo 83 až 86 eur (2500 až 2600 korún)mesačne.
„Podobné opatrenie – príspevok pri sťahovaní sa za prácou – doteraz nepriniesol požadovaný efekt. Myslím si, že 50kilometrová hranica môže byť účinnejšia, ako keby to bolo 100 kilometrov. Nie som si istý, či toto opatrenie prinesie požadovaný efekt. Navyše, je tu priestor na zneužitie príspevku. Napríklad, že ľudia by si umelo mohli meniť trvalé bydlisko.“
Marek Gábriš, ekonóm ČSOB
7. Podpora firmám, ktoré sa rozhodnú zamestnať nových ľudí na sezónne práce v poľnohospodárstve.
„Mám obavu, že mnoho ľudí, ktorí v súčasnosti prichádzajú o prácu, nemá základné, ale odborné stredoškolské vzdelanie. Tí o takúto prácu zväčša nebudú mať záujem. Ako opatrenie by som to bral, ale veľa peňazí by som na to nevyčlenil.
Martin Lenko, ekonóm VÚB banky
Desať miliárd nestačí, je to iba začiatok
V ekonomickom balíčku chýbajú návrhy na zníženie daní. Hovorí zástupca opozície v krízovej rade, bývalý štátny tajomník ministerstva financií VLADIMÍR TVAROŠKA.
Pomôže ľuďom a ekonomike balíček opatrení, ktoré včera navrhla vláda?
Niektoré z opatrení idú správnym smerom a môžu pomôcť. Ale nejde o zásadné kroky, ktoré by dali ekonomike silný impulz. Dohodli sme sa, že o opatreniach na oživenie ekonomického rastu sa budeme rozprávať na budúci týždeň.
Ktoré zásadné opatrenia v balíku chýbajú?
Tie, ktoré znížia daňové zaťaženie a pridajú ľuďom viac peňazí, aby mohli viac míňať. Takisto opatrenia, ktoré zvýšia verejné investície. Napríklad na diaľnice. Na ne by som vyčlenil viac peňazí z rozpočtu a eurofondov.
Čo z balíčka sa vám pozdáva?
Napríklad podpora živnostníkov alebo návrh, ktorý podporuje zamestnávať nízkopríjmových pracovníkov."
Je desať miliárd na podporu zamestnanosti dosť?
Na boj s krízou to nestačí. Vidím však posun v tom, že ide o prvý reálny krok vlády. Opatrenia, ktoré doteraz prijímala, boli len symbolické a v duchu - urobíme analýzu, stretneme sa a budeme rokovať.
V rade zastupujete opozíciu. Ako chcete presadzovať jej pripomienky, keď premiér označil opozičné návrhy na zníženie daní za sabotáž?
Budem tie návrhy tlmočiť a argumentovať. Je na vláde, ktoré si osvojí. Napríklad zvýšenie nezdaniteľného minima, ktoré podporuje zamestnancov s nízkymi príjmami a časť strednej vrstvy nie je pravicové ani ľavicové opatrenie. Je to opatrenie, ktoré slovenskej ekonomike pomôže. Viem o tom, že tento návrh podporujú aj niektorí ľudia z okruhu premiéra. Ich účinok je rýchlejší ako napríklad výstavba ciest alebo jadrových elektrární. Ak by sa našla politická zhoda, ľudia by toto opatrenie mohli pocítiť už vo februárovej výplate a už v marci by ich mohli minúť v obchodoch.
Viete si ako protikrízové opatrenie predstaviť aj kampaň - kupujte slovenské výrobky?
Prečo nie. Ak má slovenský výrobok podobnú kvalitu a cenu ako zahraničný, vždy mu dám prednosť. Je to správne.
Pravicové vlády na západe nemajú problém prekračovať európske pravidlá o rozpočtovom deficite. Ľavicová vláda na Slovensku tvrdí, že nechce za každú cenu ísť do vysokých schodkov a chce dodržať aspoň kritérium trojpercentného deficitu z HDP.
Som rád, že vláda berie deficit verejných financií za dôležitú vec, považujem to za správne.
Ľuboš Jančík
Záchranné balíčky vo svete
Nemecko:Dva balíky - október '08 a január '09
1. balík: 500 miliárd eur
cieľ: pomoc finančnému sektoru
400 mld. záruky za banky,
100 mld. na ich rekapitalizáciu
2. balík: 700 miliárd eur
cieľ: udržať zamestnanosť, investície súčasťou balíka sú aj záruky za bankové úvery pre firmy do výšky 100 miliárd eur.
18 mld. - investície do infraštruktúry, škôl, nemocníc
9 mld. - škrty na daniach (zníženie) dotácia na kúpu nového auta (2500 eur)
USA: 2 balíky – október ’08 a január ’09
1. balík: 700 miliárd dolárov
cieľ: záchrana finančného sektora
250 miliárd – nákup nelikvidných aktív bánk
149 miliárd – škrty na daniach
14 miliárd pre automobilky
2. balík: 825 mld. dolárov
cieľ: udržanie zamestnanosti, investície
358 miliárd – infraštruktúra, tvorba prac. miest, školstvo
100 miliárd – širokopásmový internet, úspora energie
275 miliárd – škrty na daniach
Česko
Ciele:
Prevencia a eliminácia rizík
Stabilizácia a spružnenie ekonomického prostredia
Impulzy na rast ekonomiky
Nástroje:
Posilnenie kapitálu českej exportnej banky a Českomoravskej záručnej a rozvojovej banky.
Zjednotenie výberových miest pre dane a odvody, reforma Zákonníka práce pre mobilitu pracovného trhu.
Zníženie sadzieb dane z príjmov právnických osôb z 21 na 15 percent.
Zníženie odvodov sociálneho poistenia plateného zamestnancami o 1,5 percenta, je už v platnosti, ako aj zníženie sociálnych odvodov zamestnávateľov o 1 percento
