BRATISLAVA. Premiér Fico chce firmám prispieť na odvody za tých zamestnancov, ktorí budú mať pre krízu kratší pracovný týždeň o deň či dva.
Viceprezidentovi U. S. Steel Košice Miroslavovi Kiraľvargovi sa toto opatrenie pozdáva. Hovorí, že kríza sa raz skončí a podniky budú potrebovať vyškolených zamestnancov. „Chceme si ich udržať a prezentovaná kompenzácia odvodov môže byť účinným nástrojom, ako znížiť náklady, " povedal Kiraľvarga.
Platia väčšinu, aj keď nevyrábajú
Automobilka Kia v súčasnosti skrátila výrobu v dvojzmennej prevádzke z 38 hodín a 45 minút týždenne v priemere na 35 hodín týždenne. Podľa Zákonníka práce musí však ľuďom za zvyšné 3 hodiny a 45 minút zaplatiť 60 percent mzdy.
„Ak mal zamestnávateľ silný posledný štvrťrok, môže sa stať, že už 60 percent z priemerného zárobku v nasledujúcom štvrťroku je viac ako 100 percent bežného zárobku. Je morálne nepracovať a súčasne mať vyšší príjem, a to navyše vtedy, keď zamestnávateľ nemôže tvoriť hodnoty?" pýta sa Ivan Dubovan z oddelenia ľudských zdrojov v Samsungu.
Podľa Dubovana zmena inkriminovaného paragrafu Zákonníka práce o prekážkach na strane zamestnávateľa by v súčasnosti pomohla firmám preklenúť krízu s čo najmenšími stratami. „Ak mal tento paragraf ambíciu krátkodobo chrániť príjem zamestnanca, z dlhodobého hľadiska ho pripravuje o budúcnosť. Rovnako aj zamestnávateľa," povedal Dubovan.
Ak odídu, rozdiel doplatia
Automobilka Volkswagen plánuje paragraf o prekážke na strane zamestnávateľa vyriešiť mínusovými hodinami. Preto chce zaviesť takzvané flexikontá. „Pracovník zostáva plánovane doma a vytvára si pri plnom zárobku mínusový zostatok na flexikonte. Neskôr bude mínusové konto vyrovnané nadčasovými hodinami," povedala hovorkyňa Daniela Rutsch.
Flexikontá plánuje automobilka zaviesť na roky 2009 až 2012. Mínusový zostatok môže byť maximálne 300 hodín.
Viacerým firmám sa flexikonto pozdáva, problém vidia v prípade, ak momentálne nemajú dostatok peňazí na vyplácanie plnej mzdy. Druhým problémom je to, ak zamestnanec dá výpoveď vo chvíli, keď má na konte neodpracované hodiny, za ktoré dostal zaplatené.
„Pri skončení pracovného pomeru zamestnanec dopláca rozdiel medzi 60 percentami mzdy a plnou mzdou. Pri rozviazaní pomeru z organizačných a zdravotných dôvodov zamestnanec neplatí," povedala Miriam Repiská z Volkswagenu.
Právnik Marek Benedik upozorňuje na úskalia takéhoto riešenia. „Predpokladám, že keď si bude zamestnanec „odrábať" pracovné voľno nadčasmi, za tie zaplatené mať nebude. Zákonník práce takýto postup nepredpokladá," povedal.
Zákonník upravuje situácie, keď je prekážka na strane zamestnávateľa tak, že zamestnancovi prináleží časť mzdy. „Je to riziko zamestnávateľa," povedal právnik.
„Je však zrejmé, že snaha automobilky je plne legitímna a racionálna, a rovnako je zrejmé aj to, že Zákonník práce je ešte stále nepružný, čo sa ukazuje v plnej nahote," povedal Benedik.
„Zákonník práce je flexibilný a v zásade flexikonto nevylučuje," povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška po rokovaní Rady pre hospodársku krízu, na ktorej sa dohodli na okruhu siedmich opatrení. „Tieto sčasti suplujú aj návrh flexikonta," povedal Stuška.
