BRATISLAVA. Opatrenia vlády, ktoré pripravuje na podporu zamestnanosti, nemusia vôbec zabrať. Rôzne dotácie na podporu nových živností alebo preplatenie odvodov za zamestnancov sa podľa odborníkov dajú ľahko zneužiť, sú dočasné, nespravodlivé, nesystémové a krátkodobé. Navyše, nie sú ničím novým.
Viaceré opatrenia, ktorými chce vláda v čase globálnej hospodárskej krízy podporiť u nás zamestnanosť, sa už v nejakej podobe realizujú. A navyše predpokladajú aktivitu nezamestnaného. Ak si nájde zamestnanie alebo začne podnikať, štát ho za to odmení.
Ekonómovia sa zhodujú, že zamestnanosť aj ekonomiku by najlepšie podporilo zníženie daní alebo odvodov. Na to sa však vláda podľa ministerstva financií nechystá.
Živnostníci: Bude sa to zneužívať
Vláda chce napríklad podporiť nezamestnaného, ktorý bol na úrade práce viac ako tri mesiace a rozhodne sa podnikať, takmer šiestimi tisíckami eur (zhruba 180-tisíc korún).
V minulom roku 2008 sa aktívnou politikou trhu práce podporilo alebo vytvorilo viac ako 15-tisíc pracovných miest, pričom väčšinu z nich zabezpečil práve tento príspevok.
Každý, kto si ho vezme, sa zaviaže podnikať najmenej dva roky. Branislav Kaniansky z ústredia práce tvrdí, že v polovici minulého roka podnikalo 15 555 z 21 277 osôb, ktoré sa na to dali od roku 2004 do prvého polroku 2006.
Živnostníci združenia však tento typ podpory odmietajú ako niečo, čo deformuje trh. „Čím vyšší príspevok, tým vyššie percento zneužitia," myslí si prezident Slovenského živnostenského zväzu Peter Masár. Stačí, ak živnostník zruší podnikanie, stane sa nezamestnaným a po troch mesiacoch si založí živnosť na iný, ale podobný druh podnikania. „Pod pláštikom inej činnosti sa dá robiť to isté," kritizuje Masár.
Nevýhodou tohto príspevku je podľa prezidenta ďalšieho podnikateľského združenia - Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimíra Sirotku, že jeden podnikateľ ho môže získať niekoľkokrát. „Príspevok by sa mal poskytovať len na prvú živnosť, viac nie," hovorí Sirotka s tým, že by to znížilo mieru špekulácie.
Šéf Asociácie personálnych agentúr Ľuboš Sirota si myslí, že len málo z tých, ktorí príspevok získajú, má seriózny podnikateľský zámer a chce podnikať dlhšie. „Domnievam sa, že 90 percent takýchto živností neprežije rok," predpokladá Sirota. Budú fungovať len do času, kým príspevok nevyčerpajú. „Živnosť si zakladajú ľudia, ktorí majú podnikateľský zámer. Založiť si živnosť, kde je hlavným motívom riešenie krízy a ponúkaný príspevok, nie je dlhodobým riešením."
Bez zbytočných ilúzií
Sirotka upozorňuje, že prípadné žiadosti treba poskytovať individuálne. A ak je niekto dlhodobo nezamestnaný, oprávnene treba pochybovať a skúmať, či naozaj chce podnikať, alebo si na krátky čas finančne prilepšiť. „Nerobme si ilúzie, že ak niekto bol nezamestnaný tri či štyri roky, stane sa zrazu úspešným podnikateľom," hovorí Sirotka.
Živnostníci by boli oveľa radšej, keby vláda podporila aj tých, ktorí už podnikajú, nielen tých, čo sa na to chystajú. „Ja by som išiel cestou zníženia odvodov pre všetkých. Akékoľvek iné opatrenia považujem za nespravodlivé, lebo hrozia špekuláciami," povedal Masár. S jeho názorom súhlasí aj Sirotka. „Nezabíjajme otázku zníženia odvodov, lebo cena práce môže byť jednou z prekážok zvýšenia zamestnanosti."
Podporiť mobilitu pracovníkov by mohol vyšší príspevok na dochádzanie za prácou na kratšie vzdialenosti. Vlani ho využilo takmer 38-tisíc ľudí.
„Príspevok sa vypláca na základe predloženia pracovnej zmluvy a potvrdenia zamestnávateľa o odpracovanom mesiaci, hradí sa ako paušálny príspevok podľa vzdialenosti bydliska od zamestnania. Neskúmajú sa skutočné náklady na cestu," povedala Anna Brokešová z úradu práce v Leviciach.
Balíček opatrení na podporu nezamestnanosti, v ktorom je vyše 330 miliónov eur, ráta napríklad aj s vyššou podporou sociálnych podnikov, príspevkami na odvody pre firmy, ktoré nemajú voči štátu podlžnosti a neprepúšťali ľudí. Väčšinu opatrení včera odobrila aj expertná skupina Rady pre hospodársku krízu.
Osvedčené veci
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
od 1. februára 2004, čo ho zaviedli, patrí iba takému nezamestnanému, ktorý začne a bude podnikať nepretržite najmenej dva roky,
vlani sa zmenila podmienka dĺžky jeho evidencie – namiesto štyroch mesiacov v nej musí byť najmenej tri mesiace,
inak sa menila iba výška príspevku, a to v závislosti od výšky minimálnej mesačnej mzdy – jeho maximum je okolo 3770 eur (takmer 114tisíc korún).
Príspevok na dochádzanie za prácou
platí od 1. januára 2006,
pôvodne patril iba dlhodobo nezamestnanému alebo tomu, kto bol najmenej šesť mesiacov inak znevýhodnený, kým nezačal pracovať,
od minulého roka ho môže dostať každý, kto je v evidencii najmenej tri mesiace,
vlani sa zmenilo aj maximum príspevku – z 2000 na 3000 korún mesačne, inak sa napríklad na cestu do 30
kilometrov zvýšil z 500 na 800 korún a od tohto januára zasa na 36,52 eura (1100 korún).
Aktivačný príspevok pre zamestnaného
už od 1. januára 2004 platí, že šesť mesiacov príspevok patrí aj tomu, kto bol dlhodobo nezamestnaný, kým si nenašiel prácu, ak nezarába viac ako trojnásobok minimálnej mzdy,
pôvodne bol vo výške 1000 korún mesačne, v roku 2005 sa zvýšil o 700 korún a od 1.januára tohto roku je 63,07 eura (1900 korún).
(joč)
